Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Prenájom nehnuteľnosti – obmedzenie zdanenia prenájmu
14. 1. 2019
Bez ohľadu na postavenie príjemcu (nájomcu) platiteľ bude dane vždy povinný uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, ak je predmet nájmu určený na bývanie.
Táto zmena sa týka len tých zmluvných vzťahov (napr. zmlúv o nájme bytu), ktoré budú uzatvorené po 1. 1. 2019. Ak k zmluvám uzatvoreným do účinnosti zákona budú uzatvorené dodatky po 1. januári 2019 a na ich základe vznikne nový záväzkový vzťah, vzťahuje sa na tieto zmluvy nové ustanovenie odseku 5 v znení účinnom od 1. januára 2019.
Vláda schválila príspevok na ekodomy
11. 1. 2019
Rodinný dom nesmie mať viac ako 200 štvorcových metrov. Príspevok na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie, ktorý má motivovať vlastníkov k výstavbe takýchto obydlí, zavádza návrh vládnej novely zákona o energetickej hospodárnosti budov. Návrh z dielne rezortu dopravy a výstavby v stredu schválila vláda. Možná výška tohto príspevku by mala byť 8000 eur. "Verím, že príspevok vo výške 8-tisíc eur dostatočne motivuje občanov, ktorí práve budujú rodinné domy, alebo to majú v pláne, aby použili materiály a stavebné postupy, ktorých výsledkom bude rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie. Ušetria tak na energiách a prispejú k ochrane životného prostredia, čo je naším cieľom v rámci Európskej únie," povedal minister dopravy a výstavby Arpád Érsek.
Iba na bývanie. Novela obsahuje administratívne a stavebné podmienky jeho získania. Žiadatelia príspevok získajú po dokončení domu v prípade, ak je dom určený na bývanie a celková podlahová plocha nie je väčšia ako 200 štvorcových metrov, nachádza sa na území Slovenska a bol skolaudovaný po 31.decembri 2014. "Zároveň musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou energie. To znamená, že dom má mať kvalitnú tepelnú izoláciu a využíva energiu z obnoviteľných zdrojov," uviedla hovorkyňa ministerstva dopravy a výstavby Karolína Ducká. Možnosť zvýšenia príspevku o náklady za vypracovanie projektovej dokumentácie zateplenia rodinného domu vrátane projektového energetického hodnotenia rodinného domu, za vypracovanie žiadosti o príspevok a za vypracovanie energetického certifikátu, má byť najviac o 800 eur.
Od mája. Splnenie podmienok má overiť Ministerstvo dopravy a výstavby z verejne dostupných registrov alebo z centrálnej evidencie. Dokument pripomína, že všetky nové budovy musia od 31. decembra 2020 dosiahnuť úroveň výstavby s takmer nulovou potrebou energie. Takmer nulovú potrebu energie budovy je možné dosiahnuť efektívnou a kvalitnou tepelnou ochranou budovy a vo vysokej miere energiou získanou z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti. Novela by mala nadobudnúť účinnosť od 1. mája 2019.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Ambulancie podpíšu zmluvy so štátnou poisťovňou
11. 1. 2019
Obdobie, kedy boli členovia ZAP v nezmluvnom vzťahu, VšZP nekompenzuje. Ambulancie združené v Zväze ambulantných poskytovateľov (ZAP) v pondelok podpísali zmluvy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP). Na tlačovej besede o tom informovali generálna riaditeľka VšZP Ľubica Hlinková a výkonná riaditeľka ZAP Zuzana Dolinková.
Zväz 31. decembra 2018 informoval, že poskytovatelia podpíšu zmluvy s výnimkou štyroch z nich. Podľa Dolinkovej poskytovatelia podpísali zmluvy preto, aby zabránili zníženiu dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti pre poistencov VšZP. "Všetky podmienky, ktoré boli dnes podpísané, sú rovnaké pre všetkých ambulantných poskytovateľov," uviedla v pondelok Hlinková. Podľa generálnej riaditeľky VšZP budú nasledovať ďalšie rokovania o podmienkach k 1. júlu 2019, ktoré sa premietnu do zmlúv pre celý ambulantný sektor.
Poisťovňa požiadavke na kompenzáciu obdobia, kedy boli členovia ZAP v nezmluvnom vzťahu, nakoniec nevyhovela. Pacientom ambulancií, ktoré nepodpísali aktuálne zmluvy, bude poskytnutá akútna zdravotná starostlivosť v súlade so zákonom. Poisťovňa ich bude podľa Hlinkovej presúvať k iným poskytovateľom.
ZAP ukončil s VšZP zmluvný vzťah k 31. novembru 2018. Od 1. januára sú platné nové zmluvy, ktoré budú platné do 29. februára 2020.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Desať rokov eura na Slovensku
9. 1. 2019
Euro oslavuje na Slovensku okrúhle desiate narodeniny. Pri jeho zavedení patril k najväčším obavám obyvateľov prudký či neprimeraný nárast cien tovarov a služieb. Extrémne výkyvy cien však zavedenie eura neprinieslo. Za desať rokov sa zvýšili ceny potravín a nealkoholických nápojov o 16,6 percenta, čo je takmer na úrovni priemeru krajín EÚ (16,2 percenta).
V susedných krajinách, ktoré sú členmi EÚ, rástli ceny potravín a nealkoholických nápojov výraznejšie, vyplýva z analýzy Slovenského farmárskeho, družstva. "U našich neeurových susedov potraviny a nealkoholické nápoje za posledných desať rokov zdraželi výraznejšie ako u nás. V Maďarsku si za posledné desaťročie ceny potravín a nealko nápojov pripísali na svoje konto nárast o tretinu, v Poľsku o štvrtinu a v Českej republike zdraželi takmer o 24 percenta," uviedla analytička družstva Eva Sadovská. Napriek tomu sú priemerné ceny potravín na Slovensku ešte stále najvyššie z krajín V4. "Vyplýva to z nižšej vstupnej cenovej hladiny," dodala Sadovská. Najvýraznejšie zdražovanie v rámci EÚ postihlo Maltu (o 36,6 %). Naopak, Íri v súčasnosti nakupujú potraviny a nealkoholické nápoje o 14,1 percenta lacnejšie ako pred desiatimi rokmi. Ceny potravín a nealkoholických nápojov však na Slovensku nerástli plynule. Po zavedení spoločnej meny boli ceny ešte ovplyvňované hospodárskou krízou a poklesli o 3,8 percenta. Nasledovali štyri roky rastu v rozpätí 1,7 percenta až 5,9 percenta. V roku 2014 bolo zdražovanie vystriedané zlacňovaním, a tento trend pokračoval až do roku 2016. Obrat nastal v roku 2017, keď potraviny zdraželi o štyri percentá a za 11 mesiacov roku 2018 o ďalších 4,2 percenta, vyplýva z analýzy.