Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovenská ekonomika porastie o 3,7 percenta, odhaduje rozpočtová rada
23. 5. 2019
Rozpočtová rada zverejnila krátkodobú prognózu. Slovenská ekonomika porastie v druhom štvrťroku medziročne o 3,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a za celý rok 2019 potom o 3,8 percenta HDP. Vyplýva to z májovej krátkodobej prognózy ekonomiky, ktorú v pondelok zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na sociálnych sieťach. Prognóza zároveň upozorňuje na riziká rastu, ktorými sú najmä slabší vývoz a nenaplnené predpoklady zrýchľujúcej sa spotreby domácností.
HDP by podľa prognózy mal vzrásť medziročne o 3,7 percenta aj v treťom štvrťroku. "Odhad na celý rok 2019 je na úrovni 3,8 percenta medziročne, čo predstavuje voči pôvodnej prognóze výboru pre makroekonomické prognózy (VpMP) z februára 2019 pri úrovni štyri percentá negatívne riziko vo výške 0,2 percentuálneho bodu HDP," uviedla RRZ. Za prvý štvrťrok slovenská ekonomika podľa Štatistického úradu SR vzrástla medziročne rovnako o 3,7 percenta. Posledné štvrťroky zaostali za očakávaniami. Kancelária RRZ upozornila na to, že rast HDP bol za posledné štvrťroky pod očakávaniami prognózy VpMP z dôvodu nižšej úrovne čistého vývozu z konca roku 2018. Najväčšie riziko na druhý štvrťrok 2019 vidí RRZ v zahraničnom obchode najmä pre nižšie vývozy. "Spomaľovanie vývozu potvrdzovali i tvrdé dáta o odpracovaných hodinách, mesačnom vývoze tovarov a zahraničnom dopyte našich významných obchodných partnerov," spresnila RRZ v prognóze. Spotrebitelia menia náladu. Zmiešané signály okolo spotrebnej aktivity poskytli posledné mesačné údaje na odhad spotreby domácností. Zatiaľ čo sentiment spotrebiteľov vykazoval prudké výkyvy, z pohľadu maloobchodníkov sa očakávania objednávok mierne zhoršovali. Modelové odhady medzikvartálneho rastu spotreby domácností na druhý štvrťrok sa zhoršili z 0,91 percenta na 0,78 percenta, čo je však stále medziročný rast o tri percentá. Pozitívom vo vzťahu k rastu HDP môže byť spotreba verejnej správy, ktorá by mohla rásť rýchlejšie, ako predpokladali pôvodné prognózy.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Na havarijné úseky pôjdu milióny
22. 5. 2019
Cesta z Nitry do Zlatých Moraviec, horské priechody Donovaly, Makov a Šturec, obchvat Martina či Bardejova. To sú len niektoré zo 79 úsekov ciest prvej triedy, ktoré by sa v priebehu nasledujúcich štyroch rokov mali dočkať hladšej vozovky. Slovenská správa ciest predpokladá, že na zasanovanie kľúčových úsekov naprieč krajmi bude potrebovať 166 miliónov eur.
Podľa zverejnených materiálov má však najväčšiu šancu získať zákazku ten, kto cenu najviac podlezie. „Jediným kritériom na hodnotenie ponúk je cena ponúknutá uchádzačmi za celý predmet zákazky vypracovaná podľa podmienok a požiadaviek uvedených v podkladoch,“ avizuje správca ciest. Z najlepších ponúk chce správa ciest vytvoriť rámcovú dohodu s maximálne tromi uchádzačmi a následne konkrétne úseky obstarávať elektronickou aukciou.
Slovensko je príbehom úspechu, tvrdí MMF o ekonomickom raste
20. 5. 2019
Slovenská ekonomika je exportne orientovaná. Vzhľadom na zmeny ekonomického cyklu a štrukturálne zmeny, meniace automobilový priemysel, ktorý je hlavným motorom slovenskej ekonomiky, by vláda mala prijať opatrenia, ktoré by dali opätovný impulz rastu, uvádza sa v správe Medzinárodného menového fondu (MMF).
Medzi ne patrí posilnenie inštitúcií, zvýšenie efektívnosti verejného sektora a investícia do infraštruktúry a vzdelávania. Potrebné sú tiež prísna fiškálna disciplína a mikro- a makroprudenciálne opatrenia na zabezpečenia pokračujúcej fiškálnej a finančnej stability. Slovensko je podľa MMF z hľadiska ekonomického vývoja príbehom úspechu. Ekonomika v uplynulých 5 rokoch rýchlo expandovala. Podporil ju rast úverov domácností, pozitívny vývoj na trhu práce a nové investície v automobilovom priemysle.
Mimoriadne dynamická bola tvorba pracovných miest, čo spôsobilo pokles miery nezamestnanosti na nové minimá a podporilo mzdy v súkromnom aj verejnom sektore. Takisto sa zrýchlila inflácia, ktorá sa dostala nad 2 percentá. Ekonomika si však zachovala konkurencieschopnosť.
Rast slovenského priemyslu bol v marci tretí najsilnejší
17. 5. 2019
Rýchlejšie rástli iba Litva a Dánsko. Medzimesačný rast priemyselnej produkcie na Slovensku bol v marci v rámci krajín Európskej únie tretí najrýchlejší. Slovenský priemysel v marci oproti februáru podľa kalendárne a sezónne upravených údajov posilnil o 1,2 percenta.
Informoval o tom v utorok štatistický úrad EÚ Eurostat. Silnejší medzimesačný rast priemyslu v rámci krajín EÚ, z ktorých boli údaje dostupné, dosiahli iba Litva (3,5 percenta) a Dánsko (1,8 percenta). V rámci celej EÚ priemysel v marci medzimesačne o 0,1 percenta klesol, pričom najviac oslabil na Malte (-3,7 percenta), v Grécku (-2,7 percenta) a vo Švédsku (-2,3 percenta). Medziročne marcová slovenská priemyselná produkcia v rámci krajín EÚ posilnila štvrtým najrýchlejším tempom, a to o 7,3 percenta. Výraznejšie vzrástla len v Írsku (22,1 percenta), Poľsku (osem percent) a v Maďarsku (7,9 percenta). Najväčšie poklesy evidovali Portugalsko (-7,9 percenta), Malta (-3,6 percenta) a Španielsko (-3,4 percenta). V rámci celej Európskej únie priemysel v marci medziročne posilnil o 0,4 percenta.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)