Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zaručená elektronická fakturácia
8. 7. 2019
Cieľom zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní do slovenského právneho poriadku. Smernica je právne záväzný akt Európskej únie s významom pre EHP.
Z hľadiska povinností, ktoré smernica ukladá a musia byť transponované, ide primárne o čl. 7, podľa ktorého členské štáty majú zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou.
Nadväzne na to smernica reguluje náležitosti elektronickej faktúry a spôsob prijatia a publikácie európskej normy. Relevantnou európskou normou sú technické normy, prevzaté do národnej sústavy STN pod označením
•STN EN 16931-1 Elektronická fakturácia. Časť 1: Sémantický model základných elementov elektronickej faktúry (EN 16931-1:2017) a
•STN P CEN/TS 16931-2 Elektronická fakturácia. Časť 2: Zoznam syntaxí vyhovujúcich EN 16931-1 (CEN/TS 16931-2:2017)
Z hľadiska pôsobnosti smernice sa táto nevzťahuje na tzv. obranné zákazky, ak sa týkajú utajovaných skutočností alebo ich sprevádzajú iné bezpečnostné opatrenia.
V zmysle čl. 9 smernice sa právna úprava elektronickej fakturácie má aplikovať tak, aby neboli dotknuté ustanovenia smernice o DPH.
Keďže limity transpozície smernice boli nastavené tak k okruhu povinných subjektov, ako aj smerom k nezasahovaniu do pravidiel o DPH a keďže sa chce nechať priestor pre postupné zavádzanie pravidiel elektronickej fakturácie aj do iných oblastí bez toho, aby sa duplikovala právna úprava, základným východiskom návrhu zákona je, že
•jednotne upraví náležitosti elektronickej faktúry a pravidlá procesu elektronickej fakturácie,
•definuje jednotným spôsobom základnú „architektúru“ riešenia a jednotlivé procesné kroky,
•umožní dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie ktorýmkoľvek subjektom.
Týmto spôsobom sa umožní v zvolených oblastiach zaviesť povinnosť elektronickej fakturácie postupne a zároveň ponechať priestor na dobrovoľné využívanie jej inštitútov.
Skleníkové plyny
5. 7. 2019
Dôvodom vypracovania novely zákona č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch bolo doplnenie a úprava niektorých ustanovení, ktorých zmena vyplynula z aplikácie zákona.
Novela zákona obsahuje úpravy a zmeny niektorých ustanovení v súčasnosti platného zákona, ktorých potreba zmeny a doplnenia vyplynula z praktickej aplikácie zákona. Novelou zákona sa dopĺňajú a presne vymedzujú náležitosti, ktoré musí obsahovať evidencia, ktorú vedú dovozcovia, vývozcovia a distribútori fluórovaných skleníkových plynov. Doterajšia úprava bola všeobecná a praktický výkon štátneho dozoru ukázal, že je potrebné spodrobniť náležitosti takejto evidencie.
Zavádza sa zmena spôsobu oznamovania údajov pre prevádzkovateľov zariadení obsahujúcich fluórované skleníkové plyny, a to prostredníctvom elektronického systému, ktorý bude spravovať organizácia poverená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Novelizáciou zákona sa dopĺňajú nové paragrafy, ktoré upravia podmienky a požiadavky na získanie poverenia na činnosť hodnotiaceho a certifikačného orgánu, ktoré v zákone absentovali. V ďalších ustanoveniach sa zmeny v malom rozsahu dotknú správnych deliktov a sankcií.
Súvisiace zmeny v súvislosti s novelou zákona proti byrokracii
5. 7. 2019
Novela zákona zároveň reaguje na potrebu niektorých dodatočných legislatívnych úprav, ktoré vyplynuli z praxe po nadobudnutí účinnosti zákona proti byrokracii.
Novela zákona proti byrokracii v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb na účel preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy a potvrdenia, resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
e-Government po novom
3. 7. 2019
V parlamente bola schválené novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Obsahom novely zákona o e-Governmente sú zmeny v nasledovných oblastiach:
- autentifikácia - doplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014), ako povinne podporovaných autentifikátorov, legislatívno-technické úpravy ustanovení o spôsoboch autentifikácie,
- elektronické schránky - umožnenie začať konať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním,
- povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní prostredníctvom OpenAPI,
- rozšírenie možností používania eID a údajov z registrov pre subjekty súkromného práva - umožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách,
- vypustenie ustanovení o akreditovanom platiteľovi,
- úpravy na základe podnetov z praxe, napríklad zrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti, úprava vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii bude vo vykonávacom predpise (zjednotenie doložiek), uľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.
Novela zákona bola vypracovaná aj na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ktoré sa k zmenám a oblastiam úprav vyjadrili, ako aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti.