Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Náš export sa vzmoholV konkurze vlani skončilo 235 firiem
17. 2. 2020
V roku 2019 vyhlásili súdy konkurz na majetok 235 slovenských právnických osôb, čo je oproti roku 2018 pokles o šesť percent. Najviac konkurzov vyhlásili bratislavskí a košickí sudcovia, keďže až 44 percent bankrotov sa týkalo úpadcov sídliacich v týchto dvoch krajoch.
Najväčší dosah na slovenskú ekonomiku mal septembrový krach obchodného reťazca Kačka, informoval hlavný analytik spoločnosti FinStat Pavol Suďa. "Najväčším úpadcom minulého roka podľa hodnoty aktív bola poradenská spoločnosť F Trade, ktorá nemala žiadnych zamestnancov. V čase vyhlásenia konkurzu dlžila štátu na daniach viac ako 11 miliónov eur," spresnil Suďa. Najväčším daňovým dlžníkom medzi vlani zbankrotovanými firmami je však Bussinesin.sk, ktorá v roku 2017 prevzala takmer dva tucty mŕtvych firiem, a aj preto v súčasnosti dlhuje štátu zhruba 39 miliónov eur. Suďa pripomenul, že je to viac ako štvrtina obnoveného odvodu, ktorý chce v tomto roku vybrať štát od komerčných bánk. Najväčší dosah na slovenskú ekonomiku, hlavne v malých sídlach, však mal podľa analytika septembrový krach obchodného reťazca Kačka, ktorý začiatkom roka 2018 od lučeneckého podnikateľa Mariana Šufliarskeho prevzala stredoeurópska skupina Enterprise Investors. Tá v neúspešnej akvizícii prišla minimálne o 20 miliónov eur. Nemalé peniaze stratia v jej konkurze aj mnohí dodávatelia, zamestnanci i verejný sektor. Tomu Kačka dlhuje dovedna šesť miliónov eur.
Slovenské automobilky výrazne zaostávajú za krajinami Únie aj V4
14. 2. 2020
V konkurencieschopnosti zaostávame za krajinami Európskej únie (EÚ) aj susedmi z Vyšehradskej štvorky (V4). Ukázala to štúdia, ktorá sa zaoberá analýzou konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku. Objednal si ju Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR, o zisteniach informoval vo štvrtok na stretnutí s médiami.
Štúdiu spracoval tím nezávislého inštitútu vo Viedni (Industriewissenschaftliches Institut Wien). Konkurenčnú schopnosť automobilového priemyslu hodnotili autori z pohľadu nákladov a inovácií. Pri analýze vývoja celkových nákladov práce je dôležitá ich štruktúra, teda pomer miezd a platov (priame náklady práce) a vedľajších nákladov práce (daň z príjmu a príspevky na sociálne poistenie).
Ekonomika porastie v tomto roku len o niečo menej ako vlani
12. 2. 2020
Slovenská ekonomika pod vplyvom zahraničia pokračuje v pomalšom výkone, ale stále napreduje. Jej rast dosiahne v tomto roku 2,2 percenta, teda porovnateľne s 2,3 percenta v 2019.
Ochladenie je citeľné najmä v exportne orientovanom priemysle, kým trh práce stále odoláva. Oživenie v nasledujúcich rokoch vyvrcholí so záverom čerpania eurofondov tretieho programového obdobia v roku 2023. Vyplýva to z komentára k aktuálnej makroekonomickej prognóze z dielne Inštitútu finančnej politiky (IFP). Po dosiahnutí vrcholu v roku 2018 slovenská ekonomika vlani výrazne zvoľnila na odhadovaných 2,3 percenta. Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa podľa autora komentára a riaditeľa odboru makroekonomických analýz a prognóz na IFP Branislava Žúdela premietol predovšetkým do slovenského exportne orientovaného priemyslu.
Minister Érsek chce podpis na stámiliónovej zákazke
10. 2. 2020
Viac ako tri roky sa stavebné spoločnosti naťahujú o obrovskú 300-miliónovú štátnu zákazku. Ide o obnovu železničnej trate z Devínskej Novej Vsi do Kútov.
Po rekonštrukcii 57-kilometrového úseku, ktorú z eurofondov naplánovali štátne Železnice Slovenskej republiky, majú vlaky do susedného Česka zrýchliť zo 120 až 140 na 200 kilometrov za hodinu. Ide o skrátenie času prepravy asi o päť minút. Posledné dva roky je tender pre spory uchádzačov takmer neustále na stole Úradu pre verejné obstarávanie. Ten dal aktuálne za námietkami zúčastnených firiem definitívnu bodku. Keďže ponuku s najnižšou cenou za 217 miliónov eur od kazašsko-talianskeho združenia firiem Integra a Todini vyradili, víťazom by sa malo stať konzorcium so slovenským Váhostavom. To ponúklo cenu 275 miliónov eur. Za Váhostavom je Strabag s cenou 353 miliónov eur.