Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
ČSOB sa postupne bude doťahovať na trhovú trojku
19. 2. 2020
Na Slovensku čelia banky zložitému prostrediu. Nový bankový odvod odhadom „zhltne“ asi polovicu ich zisku. Zároveň platí, že OTP bola v posledných rokoch stratová, respektíve mala zápornú rentabilitu vlastného kapitálu. Znamená to, že ČSOB má pred sebou náročnú úlohu zefektívniť chod pobočiek OTP? Ako by to mohla dosiahnuť?
Áno, to je pravda. Banková daň už teraz negatívne dopadá na slovenský bankový sektor. Bude v ňom brzdiť nielen inovácie, ale zároveň negatívne ovplyvňovať celú ekonomiku a spoločnosť. Samozrejme, tých negatív je viac, avšak to je téma na samostatný článok. Na druhej strane aj bankový odvod mohol prispieť k odchodu významného hráča maďarského trhu a tamojšej jednotky zo Slovenska.
Rast ekonomiky v závere roka poskočil
17. 2. 2020
Rast slovenského hospodárstva v poslednom štvrťroku dosiahol 2,1 percenta, čo je o trochu menej ako sa pôvodne očakávalo. Aj napriek tomu, je toto číslo pozitívnou správou, v treťom štvrťroku, totiž naša ekonomika rástla iba 1,3 percentným tempom. Ako upozornil analytik VÚB banky Michal Lehuta, po mesiacoch prepadu, rast v štvrtom štvrťroku podporili už aj vývozy.
„Keďže zahraničný obchod zaknihoval za október až december prebytok o viac ako 320 miliónov eur vyšší ako vlani, mal by byť príspevok čistých vývozov zo Slovenska na rast HDP citeľne kladný,“ vysvetlil. To, v ktorých konkrétnych odvetviach sa vývozy oživili ešte nie je známe, podrobné údaje o raste HDP budú totiž zverejnené až v marci. Hlavným ťahúňom rastu však aj naďalej bola domáca spotreba. „Dobre sa darilo najmä niektorým odvetviam služieb, napríklad reštauráciám a pohostinstvám a hotelierstvu či sektoru informácií a komunikácie,“ skonštatoval Lehuta.
Náš export sa vzmoholV konkurze vlani skončilo 235 firiem
17. 2. 2020
V roku 2019 vyhlásili súdy konkurz na majetok 235 slovenských právnických osôb, čo je oproti roku 2018 pokles o šesť percent. Najviac konkurzov vyhlásili bratislavskí a košickí sudcovia, keďže až 44 percent bankrotov sa týkalo úpadcov sídliacich v týchto dvoch krajoch.
Najväčší dosah na slovenskú ekonomiku mal septembrový krach obchodného reťazca Kačka, informoval hlavný analytik spoločnosti FinStat Pavol Suďa. "Najväčším úpadcom minulého roka podľa hodnoty aktív bola poradenská spoločnosť F Trade, ktorá nemala žiadnych zamestnancov. V čase vyhlásenia konkurzu dlžila štátu na daniach viac ako 11 miliónov eur," spresnil Suďa. Najväčším daňovým dlžníkom medzi vlani zbankrotovanými firmami je však Bussinesin.sk, ktorá v roku 2017 prevzala takmer dva tucty mŕtvych firiem, a aj preto v súčasnosti dlhuje štátu zhruba 39 miliónov eur. Suďa pripomenul, že je to viac ako štvrtina obnoveného odvodu, ktorý chce v tomto roku vybrať štát od komerčných bánk. Najväčší dosah na slovenskú ekonomiku, hlavne v malých sídlach, však mal podľa analytika septembrový krach obchodného reťazca Kačka, ktorý začiatkom roka 2018 od lučeneckého podnikateľa Mariana Šufliarskeho prevzala stredoeurópska skupina Enterprise Investors. Tá v neúspešnej akvizícii prišla minimálne o 20 miliónov eur. Nemalé peniaze stratia v jej konkurze aj mnohí dodávatelia, zamestnanci i verejný sektor. Tomu Kačka dlhuje dovedna šesť miliónov eur.
Slovenské automobilky výrazne zaostávajú za krajinami Únie aj V4
14. 2. 2020
V konkurencieschopnosti zaostávame za krajinami Európskej únie (EÚ) aj susedmi z Vyšehradskej štvorky (V4). Ukázala to štúdia, ktorá sa zaoberá analýzou konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku. Objednal si ju Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR, o zisteniach informoval vo štvrtok na stretnutí s médiami.
Štúdiu spracoval tím nezávislého inštitútu vo Viedni (Industriewissenschaftliches Institut Wien). Konkurenčnú schopnosť automobilového priemyslu hodnotili autori z pohľadu nákladov a inovácií. Pri analýze vývoja celkových nákladov práce je dôležitá ich štruktúra, teda pomer miezd a platov (priame náklady práce) a vedľajších nákladov práce (daň z príjmu a príspevky na sociálne poistenie).