Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Firmy dostanú plošné zľavy na eketrinu
10. 8. 2020
Lacná pre domácnosti, drahá pre firmy. Taká je už takmer 15 rokov realita ceny elektriny na Slovensku. Dôvodom však nie je samotná komodita. Koncovú sumu na faktúrach nepríjemne nafukujú zdražujúce sa emisné povolenky, ale aj poplatky štátu, ktoré prevažne sociálnodemokratické vlády podnikom zvyšovali, a na druhej strane stláčali ceny pre ľudí.
Minister hospodárstva Richard Sulík však ešte v júli vyhlásil, že urobiť poriadok s cenami energií bude prioritou nového šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A nový šéf regulácie Andrej Juris tieto plány v rozhovore pre HN potvrdil.
Opatrenia za miliardy eur
5. 8. 2020
Minister financií Eduard Heger si v rozpočte ponechal štedrý manévrovací priestor, konštatujú ekonómovia v novej analýze Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá atypicky predpokladá, že minister minie menej, než si dal schváliť parlamentom. Na jeho rozhodnutí sú však aj tak opatrenia až do výšky miliardy eur.
Ako presne plánuje tieto peniaze minúť, však už neuvádza. „Ide o rezervu, ktorá je reakciou na veľmi turbulentný vývoj ekonomiky. Bude využitá na účel, ktorý vyplynie z konkrétnej situácie v ekonomike a spoločnosti,“ odkázal tlačový odbor rezortu financií. Mimo tejto sumy ide ešte záloha, ktorú má ministerstvo pripravenú na prípadnú druhú vlnu pandémie.
Na tú si odložili ďalších 150 miliónov. Rada okrem toho identifikovala aj výdavky vo výške 1,2 miliardy, ktoré Heger do nového rozpočtu nalial nad rámec pôvodného plánu a s koronavírusom vôbec nesúvisia. Týkajú sa najmä výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Profit bánk sa prepadol. Zaznamenali však rast objemu úverov
3. 8. 2020
Zisk bankového sektora na Slovensku v prvom polroku klesol takmer o 64 percent na 125 miliónov eur. Zníženia profitu sa dotklo všetkých štyroch najväčších finančných inštitúcií u nás, ktoré vydali svoje hospodárske výsledky koncom minulého týždňa.
Čistý zisk Slovenskej sporiteľne v prvých šiestich mesiacoch napríklad klesol medziročne o 69,3 percenta, VÚB banka zaznamenala zníženie o 58 percent, Tatra Banka o 29,7 percenta a ČSOB o 77,4 percenta.
Systém penzí se dostal do propadu
31. 7. 2020
Systém penzí v Česku se letos dostal po předchozích dvou letech znovu do propadu. Za první pololetí deficit dosáhl 13,85 miliardy korun. Před rokem byla penzijní soustava v přebytku 6,28 miliardy. Vyplývá to z údajů ministerstva financí o hospodaření systému důchodového pojištění.
Půlroční příjmy z pojistného kvůli koronavirové nákaze a krizi jsou proti loňsku zhruba o 1,5 miliardy korun nižší, výdaje se ale zvedly asi o 18,7 miliardy. Příjmy zahrnují povinné odvody i dobrovolné pojištění. Za první pololetí dosáhly 242,66 miliardy korun. Loni to bylo 244,14 miliardy. Výdaje na důchody se za letošních prvních šest měsíců dostaly na 253,31 miliardy a správa stála 3,2 miliardy, celkem tedy 256,51 miliardy. Loni za první pololetí vydaná suma činila 237,52 miliardy. V letošních prvních dvou měsících byly příjmy vyšší než loni, a to celkem o 5,6 miliardy. Ještě v březnu, kdy se česká ekonomika zastavila, to bylo meziročně o 0,6 miliardy víc. V dubnu ministerstvo proti loňsku zaznamenalo pokles o 1,6 miliardy, v květnu o tři miliardy a v červnu o 2,6 miliardy.