Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Finančná kríza ani euro Tatrám nepomohlo
27. 1. 2009
Tatranské svahy napriek výborným snehovým podmienkam zatiaľ zívajú prázdnotou. Nepomohlo ani zníženie cien, ani euro. Na poklese sa podpísali plynová a hospodárska kríza, ale i ďalšie skutočnosti.
Turistov odlákali aj akcie rakúskych aeroliniek, hotelov a vlekov, ktoré
im ponúkli až tridsaťpercentné zľavy na lyžovačku v Alpách. Rozhodnutie
zahraničných turistov navštíviť Tatry však ovplyvňuje nielen cena, ale aj spokojnosť s úrovňou služieb. To všetko spôsobuje, že turisti Vysoké Tatry obchádzajú, individuálna turistika
stagnuje, firmy rušia pobyty. Lepšie sa darí na druhej strane Tatier v Poľsku.
Masívna reklama a štátna podpora domácej turistiky je úspešná.
Nájsť prácu pre ľudí z priemyslu je dnes zložité
26. 1. 2009
Kríza postihla naše hutnícke giganty Železiarne Podbrezová aj U. S. Steel. Pre ľudí z priemyslu je hľadanie práce viac ako zložité.
Kto nemá obchodné skúsenosti alebo nevie
programovať zostane doma. Také sú totiž súčasné ponuky pracovných miest.
Ministerstvo práce odporúča nezamestnaným
rekvalifikáciu alebo flexibilitu. Novovzniknutá Rada pre hospodársku
krízu by mala zhodnotiť doterajšie opatrenia na zmiernenie dosahov krízy a mala
by navrhovať nové riešenia a spôsoby, ako situáciu zlepšiť.
Banky na Slovensku sú menej závislé od externých zdrojov ako v iných krajinách
26. 1. 2009
Toto konštatovanie odznelo na seminári Slovenskej asociácie podnikových finančníkov venovanom globálnej finančnej kríze. Bankový sektor na Slovensku prijal nové sprísnené štandardy v oblasti poskytovania úverov.
Menovo-kurzové riziká boli eliminované vstupom Slovenska do eurozóny. Na
seminári bolo tiež konštatované, že sa menia strategické priority bánk. Doteraz bola na prvom mieste ziskovosť, v
súčasnosti je to predovšetkým likvidita, potom kapitálová primeranosť a kvalita
úverového portfólia. Hovorilo sa o
pomoci podnikateľskej sfére, inovácii procesov i produktov aj o flexibilnej
organizácii, ktorá nebude znamenať znižovanie počtu zamestnancov ale vytváranie
ich efektívnejšej štruktúry.
Viazne spracúvanie druhotných surovín
23. 1. 2009
Na Slovensku už niekoľko týždňov viazne spracúvanie druhotných odpadov. Hrozí mu tak, že sa zmení na veľkú skládku. Zberové dvory v obciach a mestách sa zapĺňajú papierom, plastami či šrotom.
Kým vlani zberové dvory za odvoz vytriedeného odpadu
dostávali zaplatené, dnes musia platiť. V lepšom prípade niž nezarobia, v
horšom prerobia. Papierenské spoločnosti prestali mať o zberový papier záujem.
Celková produkcia tovarov klesla, a tak výrobcovia požadujú aj menej obalov.
Obce v súčasnosti musia platiť odvoz odpadu zo svojho
rozpočtu. Zatiaľ neuvažujú o tom, že by zvyšovali poplatky za odvoz
"smetí", lebo by tým značne utrpela povesť štátu, pretože práve pri
separovanom zbere sa znižovali poplatky za odvoz. Podobná situácia je aj v
iných štátoch Európy a sveta.
Opatrenia na zlepšenie situácie budú podľa
ministerstva známe o niekoľko dní. Minister životného prostredia sa už stretol so zástupcami ZMOS, Recyklačného
fondu a recyklačných firiem a spoločne hľadali východisko z "papierovej“
krízy.