Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Stavebné firmy potrebujú zákazky
2. 2. 2009
Nateraz žijú z realitného boomu z predchádzajúcich rokov. No už v lete ich čakajú problémy. Aby udržali krok s doterajším vývojom, potrebujú zákazky za päť miliárd eur.
Na takýto objem je nastavená štruktúra firiem. Ak
bude peňazí menej, musia znižovať počty zamestnancov alebo presúvať aktivity na
východné trhy. Budú sa musieť zaujímať o každý jeden kontrakt, nielen o veľké a
lukratívne zákazky.
V roku 2009 bude stavebníctvo viac závislé od verejných
zákaziek a aktivít, na ktoré štát prispieva z peňazí daňových poplatníkov.
Diaľnice a rýchlostné cesty podržia najmä lídrov, nie menšie firmy alebo
živnostníkov.
Štatistiky ukazujú, že stavebné firmy majú prácu ešte na
najbližšieho pol roka a žijú
z objednávok, ktoré nazbierali ešte v čase realitného boomu.
Po tomto období hrozí pokles. Chýbať budú najmä peniaze
súkromných investorov. Napriek tomu podľa ministerstva sa v stavebníctve
dramatického poklesu obávať netreba.
Živnostníci sa okrem nedostatku práce obávajú aj novej
konkurencie ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia. Ak budú kvalitnejší, stavebné
firmy ich začnú uprednostňovať.
Konkurenciou navrátilcov sú najviac ohrození životnostníci,
ktorých živila nová výstavba alebo sa zameriavali na dokončovacie práce. Teda
murári, obkladači či inštalatéri. Niektorí sa možno preorientujú. Napríklad
strechári na staré domy, ktoré sa po desiatkach rokov zatepľujú či
rekonštruujú.
Slovenské banky sú stále v dobrej kondícii
2. 2. 2009
Napriek tomu, že materské spoločnosti našich bánk bojujú s finančnou krízou, banky na Slovensku naďalej dosahujú zisky.
O štátnu pomoc sa rozhodla požiadať banka UniCredit v
Poľsku a Taliansku. Na Slovensku pôsobí prostredníctvom UniCredit Bank
Slovakia, ktorá vznikla zlúčením UniBanky a HVB Bank Slovakia. Jej hovorkyňa vylúčila akékoľvek problémy.
Rakúsku vládu požiadala o pomoc Raiffeisen
Zentralbank, ktorá na Slovensku pôsobí prostredníctvom Tatra banky. Hovorca
Tatra banky uviedol, že slovenská spoločnosť je v dobrej kondícii.
Komplikovanú situáciu hlási aj belgicko-francúzska
finančná skupina Dexia. Chce ju riešiť obmedzením podnikania v niektorých
štátoch a znížením počtu zamestnancov.
Dexia banka Slovensko bola však zadefinovaná ako jedno zo strategických
teritórií pôsobenia skupiny a znižovanie počtu zamestnancov sa jej dotkne iba
mierne.
Slovenské banky teda celosvetová finančná kríza príliš
nezasiahla. Národná banka Slovenska dosiahla v minulom roku čistý zisk vo výške
54,9 milióna eur (to znamená medziročný pokles o 4,5 percenta). Objem
poskytnutných úverov naopak vzrástol o vyše 15 percent.
Slovenské fabriky potrebujú pomocnú ruku štátu
30. 1. 2009
Potvrdzujú to ďalšie prípady prepúšťania, najmä v strojárskom priemysle. Opatrenia, ktoré navrhla Rada pre hospodársku krízu budú čo najskôr zapracované do zákonov a schválené v skrátenom legislatívnom konaní.
Očakáva sa totiž, že kríza bude na Slovensko doliehať práve v najbližších
mesiacoch.
Analytici o efektívnosti niektorých opatrení pochybujú.
Napríklad o platení odvodov za zamestnancov. Vláda podľa nich nebude vedieť
rozlíšiť, ktorá firma sa dostala do problémov pre krízu, a ktorá by zanikla
skôr či neskôr pre svoju zhoršujúcu sa konkurencieschopnosť.
Mestá, obce a finančné ištitúcie sa nesmú kríze len prizerať
30. 1. 2009
Mali by sa do boja s ňou aktívne zapojiť. Objem peňazí v mestách a obciach je pomerne veľký a treba z nich prispieť na niektoré z opatrení.
Jedným zo základných nástrojov môžu byť štátne sociálne podniky,
ktoré by do konca tohto roka mali
zamestnať okolo 10-tisíc ľudí. Finančné domy by sa mali prestať obávať
poskytovať úvery zdravým firmám. Preto je štát odhodlaný garantovať 55 percent
výšky úverov.