Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zlučovanie zdravotných poisťovní
9. 9. 2009
K spojeniu dvoch štátnych poisťovní VšZP a SZP do nástupníckej Všeobecnej zdravotnej poisťovne by malo prísť formou zlúčenia. Spojenie plánujú aj dve súkromné poisťovne Dôvera a Apollo.
Ministerstvo financií SR je ochotné podporiť finančnou injekciou Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) formou navýšenia základného imania. Uvedené prostriedky umožnia zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na súčasnej úrovni. Financie majú slúžiť ako ekonomicky preventívne opatrenia pri výpade zdrojov verejného zdravotného poistenie. Všetky prostriedky vložené do zvýšenia základného imania pôjdu na liečenie pacientov.
K spojeniu štátnych poisťovní VšZP a Spoločnej zdravotnej poisťovne do nástupníckej Všeobecnej zdravotnej poisťovne by malo prísť formou zlúčenia, a to k 1. januára budúceho roka. Ukončenie konsolidácie je naplánované na záver roka 2011. Podľa projektu bude jediným akcionárom nástupníckej poisťovne Slovenská republika, jej akcionárske práva bude vykonávať ministerstvo zdravotníctva.
Spojenie plánujú aj dve súkromné poisťovne Dôvera a Apollo. Toto spojenie je podmienené súhlasom Protimonopolného úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vďaka tomuto zlúčeniu by sa malo ušetriť viac ako 17 % prevádzkových nákladov.
Investorov zaujímajú slovenské štátne dlhopisy
7. 9. 2009
Medzi investormi pretrváva záujem o slovenské štátne dlhopisy. Potvrdzujú to aj výsledky pondelkovej aukcie štátnych dlhopisov zo série 210. Z celkového dopytu 1,053 miliardy eur akceptovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ponuky investorov na úrovni 299 milióna eur. Takýto dopyt zo strany investorov nepredpokladala ani samotná agentúra.
Výnosy požadované investormi v aukciách sú však väčšie ako "fair" výnosy podľa ratingu aj podľa ekonomických ukazovateľov Slovenska. Vysoký záujem o slovenské štátne dlhopisy prejavili investori aj v predchádzajúcej aukcii, ktorá bola koncom augusta.
Záujem o emisiu štátnych dlhopisov so splatnosťou v januári 2015 prejavili aj zahraniční investori. Agentúra akceptovala dopyt po štátnych dlhopisoch v celkovej výške 2 milióny eur. Ďalší vývoj výnosnosti dlhopisov na trhu pritom bude určujúci aj pre ďalšie plánované emisie.
Návrh nového zákona na ochranu spotrebiteľov na finančnom trhu
4. 9. 2009
Nový zákon, ktorý pripravil rezort financií upravuje práva spotrebiteľov na finančnom trhu ako aj niektoré povinnosti finančných inštitúcií pri poskytovaní a sprostredkovaní finančných služieb spotrebiteľom.
Tento návrh narazil na kritiku viacerých profesijných organizácií. Celkové prepracovanie zákona požaduje aj Národná banka Slovenska. Návrh by mal byť prepracovaný tak, aby z hľadiska vecného riešenia bol plne v súlade s vládou schváleným vecným zámerom zákona, aby z ekonomického hľadiska náklady na systém boli primerané jeho celospoločenskému prínosu a aby zároveň z legislatívneho hľadiska plne zodpovedal platným legislatívnym pravidlám.
Na základe zákona by mal vzniknúť aj Úrad pre ochranu finančného spotrebiteľa a Národná akadémia finančného vzdelávania. Na systéme ochrany práv spotrebiteľov sa okrem týchto dvoch nových inštitúcií má podieľať aj Fond ochrany vkladov a Garančný fond investícií.
Jedným z hlavných práv, ktoré by mal zákon spotrebiteľom garantovať, je právo na ochranu pred porušovaním povinností zo strany finančných inštitúcií a nekalým konaním finančných inštitúcií. Zákon upravuje podrobne napríklad poskytovanie odbornej starostlivosti pre klientov ako aj postup v prípade sťažnosti proti finančnej inštitúcii. Venuje sa tiež problematike zneužívania informácií, či dôslednému plneniu informačných povinností.
Ochranu práv spotrebiteľa návrh zákona upravuje vo vzťahu ku všetkým inštitúciám finančného trhu, a to jednak vo vzťahu k subjektom, ktorých činnosť povoľuje a dohliada centrálna banka, ako aj vo vzťahu k nelicencovaným subjektom pôsobiacim na finančnom trhu.
Slovenské hospodárstvo by sa malo opäť naštartovať v roku 2010
3. 9. 2009
Slovenská ekonomika sa odrazila od dna. Nahor ju v druhom kvartáli ťahala najmä spotreba verejnej správy a výdavky domácností. Firmy naopak výrazne okresali svoje investície. Aj keď podľa analytikov sa zdá, že štruktúra HDP bola v druhom štvrťroku menej zdravá ako očakávali, najhoršie podľa ekonómov máme za sebou.
Štát v druhom kvartáli minul na zdravotníctvo či transfery medziročne o 3,7 percenta viac. Väčšie výdavky spotrebiteľov sa prejavili 0,7-percentným rastom konečnej spotreby domácností.
Kľúčovým ukazovateľom pre slovenské hospodárstvo je však zahraničný dopyt. V prvom polroku záujem o naše produkty a služby v zahraničí výrazne klesol - medziročne o 22,9 percenta. O 22,6 percenta sa znížil aj dovoz. Klesali tiež investície, a to najviac v nefinančných korporáciách. Pokles bol o 14,7 percenta. Práve tento pokles má podľa jedného z analytikov najväčšiu vinu na mínusovom raste HDP. Medziročne sa tvorba hrubého fixného kapitálu prepadla najviac od roku 2000.
Hospodárstvo Slovenska sa však spomedzi celej európskej dvadsaťsedmičky zotavuje najlepšie. V druhom štvrťroku došlo iba k 5,3-percentnému poklesu HDP. Augustový rýchly odhad včera potvrdil Štatistický úrad. Ekonomika medzikvartálne vzrástla o 2,2 percenta. Analytici odhadujú, že tretí a štvrtý kvartál budú o čosi lepšie.
Prispieť k tomu môže aj rozbehnutá výstavba diaľnic. Stále však platí, že naša ekonomika bude citlivo reagovať na výkyvy, najmä v automobilovom priemysle.
Relatívne skoré preklopenie hospodárstva do plusových hodnôt začínajú očakávať aj štatistici. Podľa nich plusové hodnoty možno očakávať už v roku 2010.
Oživenie procesov súvisiacich s rastom ekonomiky je celosvetová tendencia. Badať ju aj v USA, ktoré kríza zasiahla naozaj hlboko.