Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dopravcovia sa môžu začať registrovať do mýta
25. 11. 2009
Dopravcovia sa môžu začať registrovať do systému elektronického výberu mýta, ktorý má byť spustený 1. januára 2010. Riaditeľ zákazníckych služieb prevádzkovateľa systému spoločnosti SkyToll včera potvrdil, že prvé kontaktné miesta otvorí spoločnosť dnes na západe Slovenska, nasledovať bude stredné Slovensko a vo štvrtok alebo v piatok sa začne registrácia aj v Košiciach a Prešove.
V súčinnosti s Národnou diaľničnou spoločnosťou SkyToll uskutočnil prvý 48-hodinový test systému ešte počas uplynulého týždňa.
V súčasnosti sa už uskutočňuje aj táto druhá komplexná skúška systému. Podľa slov riaditeľa ide príprava spustenia elektronického výberu mýta v súlade s plánom. Pokiaľ ide o registráciu, vydávanie palubných jednotiek, aktiváciu sledovania jazdných úsekov, a backofficových služieb je systém otestovaný a pripravený. Ďalšie prípadné problémy bude odstránené počas 28-dňového testovania. Systém by mal byť plne pripravený na prevádzku od 1. januára 2010.
/Back Office = obslužné oddelenie banky (bez priameho styku so zákazníkom)/
Zdraženie pohonných látok
23. 11. 2009
Vývoj spotrebiteľských cien pohonných látok bol v 46. týždni roku 2009 ovplyvnený v medzitýždennom porovnaní zvýšením cien všetkých typov pohonných látok.
Podľa Štatistického úradu SR stúpla priemerná cena 98-oktánového benzínu o 0,016 € na 1,319 € za liter a cena 95-oktánového benzínu vzrástla o 0,015 € na 1,184 € za liter. Cena motorovej nafty sa zvýšila o 0,001 € na 1,133 € za liter a cena LPG taktiež o 0,001 € na 0,434 € za liter.
V januári 1997 predstavovala cena litra 95-oktánového benzínu 22,39 Sk (0,74 €) a cena litra nafty 20,89 Sk (0,69 €). Ceny sa postupne zvyšovali a v prvých mesiacoch roka 2000 prekročili 30-korunovú (0,996 €) hranicu. V ďalších rokoch sa dostávali ceny bližšie k hranici 40 Sk (1,33 €), ktorú prelomili v septembri 2005. K 4. septembru 2006 predstavovala priemerná spotrebiteľská cena za liter 95-oktánového benzínu 40,47 Sk (1,34 €). Liter motorovej nafty stál 41,26 Sk (1,37 €) a cena LPG dosiahla 21,69 Sk (0,72 €) za liter.
V závere roka 2007 sa predával liter 95-oktánového benzínu po 38,90 Sk (1,29 €) a liter nafty po 40,85 Sk (1,36 €). Cena LPG za liter dosiahla úroveň 21,69 Sk (0,72 €). Priemerná spotrebiteľská cena 95-oktánového benzínu ku koncu minulého roka dosiahla 30,27 Sk (1,005 €) za liter a cena litra motorovej nafty 35,07 Sk (1,164 €). LPG sa v uvedenom období predával za 16,45 Sk (0,546 eura) za liter.
Nový podporný fond pre podniky zamerané na výskum a technológie
29. 10. 2009
Menšie podniky, ktoré sú zamerané na výskum a technológie, sa ľahšie dostanú k peniazom. Vďaka novému podpornému fondu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a Európskemu investičnému fondu, budú mať lepšie šance získať úver či nájsť si investičného partnera.
Pôjde o čiastku 100 miliónov €, z ktorých 99 % zaplatí štát s využitím eurofondov a zvyšok investičný fond, ktorý bude peniaze rozdeľovať.
Spoločný fond začne fungovať v druhom štvrťroku 2010. Firmy nebude financovať priamo, ale prostredníctvom partnerov z bankového a finančného sektora. Pri pôžičkách to budú komerčné banky a Slovenská záručná a rozvojová banka. Z podporného fondu by žiadatelia mali získavať garancie, vďaka ktorým sa rozšíria ich úverové možnosti. Vďaka poskytnutej záruke bude v prípade záručných schém možné úvermi podporiť oveľa väčší počet podnikateľov, ako v súčasnosti.
Vďaka podpornému fondu firmy môžu do svojho biznisu získať aj investorov, ktorí by firme poskytli zdroje, za ktoré by si ako protihodnotu vypýtali napríklad akciový podiel.
Európsky investičný fond očakáva, že sa peniaze vložené do firiem vrátia. Podľa neho kontrakty s bankami a investičnými fondmi, ktoré projekt podporia, budú uzatvárať v nasledujúcich mesiacoch.
Kríza podnietila aj špekulatívne bankroty
23. 10. 2009
Podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka globálna finančná kríza podnietila aj špekulatívne bankroty a likvidáciu výrob v existujúcich závodoch.
Ministerstvo zaznamenalo aj fenomény zneužívania krízy na špekulatívne bankroty. K masívnemu a radikálnemu prepúšťaniu však zatiaľ nedošlo. Údaje o počtoch ohrozených pracovných miest z januára tohto roka sa však ukázali ako nadsadené.
Slovenská vláda sa podľa ministra do boja proti kríze zapojila zásadným spôsobom. Kríza však ukázala aj to, že výrobu v jednej krajine a problémy s odbytom v druhom štáte nie je možné riešiť na úrovni národných vlád. Je nevyhnutná kombinovaná podpora a pomoc na úrovni celej EÚ.
Krízové obdobie Slovensko podľa ministra zvláda aj vďaka dobrému stavu finančného sektora. Obozretné poskytovanie pôžičiek a úverov bankovým sektorom na Slovensku viedol k tomu, že podiel problémových úverov sa pohybuje na úrovni štyroch maximálne piatich percent.
Globalizácia bude so všetkými pozitívami aj negatívami bude však pôsobiť aj na slovenské subjekty. Dnes už nemožno tvrdiť, že svet a veľká ekonomika sa nás netýkajú, prípadne očakávať, že sa schováme za štít veľkých transnacionálnych korporácií. V súvislosti s nástupom informačnej spoločnosti môžu byť zásadné systémové poznatky o následkoch a príčinách krízy rozhodujúcim faktorom a východiskom pre zvolenie podnikovej stratégie aj slovenských subjektov.