Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Banky súperia o udržanie vkladov
6. 12. 2009
V snahe získať či udržať si vklady, ktoré si ľudia uložili v peňažných domoch pred januárovým zavedením eura ponúkajú niektoré slovenské banky rôzne výhody. Vyšší úrok, rôzne bonusy či nulové poplatky.
Väčšine vkladov, ktorými si Slováci chceli zabezpečiť pohodlné a bezplatné prevedenie korunovej na eurovú hotovosť, končí viazanosť v týchto týždňoch.
V poslednom štvrťroku vlaňajšieho roku Slováci vložili do bánk rekordných 104,37 miliardy korún (3,45 miliardy €). Tri štvrtiny z toho tvorili vklady s viazanosťou na jeden rok.
Ekonomika Slovenska dosiahla druhý najväčší rast v únii
3. 12. 2009
V treťom štvrťroku tohto roka hospodárstvo eurozóny medzikvartálne vzrástlo o 0,4 % a ekonomika celej Európskej únie sa zväčšila o 0,3 %. Ekonomika Slovenska bola druhá.
V rámci členských krajín EÚ, ktorých údaje o vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) sú k dispozícii, dosiahla ekonomika Slovenska druhý najväčší rast a medzikvartálne sa zvýšila o 1,6 %.
Najväčší medzikvartálny rast (6,1 %) zaznamenala Litva. Najviac (o 2,8 %) sa zmenšila ekonomika Estónska. Vplýva to z údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat.
Taiwanská spoločnosť AU Optronics zamestná Slovákov
2. 12. 2009
Dlhoočakávaná investícia je potvrdená. Vďaka nej sa má zamestnať tisíce Slovákov. Taiwanská spoločnosť AU Optronics, ktorá vybuduje závod na Považí, tu preinvestuje celkovo 191,3 milióna €, vytvorí 1 300 priamych pracovných miest a ďalších dvetisíc nepriamych.
S výstavbou sa začne v prvom kvartáli 2010, brány závody sa otvoria o rok neskôr. Spoločnosť je tretím najväčším výrobcom obrazoviek a displejov z tekutých kryštálov na svete. Prezident taiwanskej spoločnosti nevylučuje, že časom by v tomto závode mohol vzniknúť výskum a vývoj.
Pre investorov bolo najväčším lákadlom členstvo v eurozóne a poloha Slovenska.
Priemerná mesačná mzda v závode by mala byť zhruba 838 €.
Celosvetové problémy súčasnosti – chudoba, choroba a životné prostredie
2. 12. 2009
Sedem z desiatich Slovákov je toho názoru, že ochrana životného prostredia môže pozitívne vplývať na európsku ekonomiku. Chudobu Slováci považujú za najväčší a najvážnejší celosvetový problém súčasnosti. Na druhé miesto v rebríčku zaradili Slováci problém šírenia infekčnej choroby a na tretie miesto posunuli klimatické zmeny.
Špeciálny prieskum Eurobarometer krátko pred Konferenciou OSN o klimatických zmenách v Kodani zverejnila Európska komisia. Prieskum mapuje postoj Europánov ku klimatickým zmenám.
Z prieskumu vyplýva, že klimatické zmeny sú jeden z troch najvážnejších celosvetových problémov, a že najväčšie obavy u Európanov vyvoláva v súčasnosti chudoba a nedostatok jedla a pitnej vody. Asi 45 % Slovákov si myslí, že Únia robí v tomto boji dosť, na rozdiel od vlády a miestnych orgánov (po 33 %) a 31 % Slovákov si myslí, že oni sami bojujú proti klimatickým zmenám dostatočne.
Slovensko (76 %), spolu so Slovinskom (83 %), Gréckom (78 %) a Rakúskom (77 %) je na čele rebríčka krajín, ktoré tvrdia, že s problematikou vážnosti klimatických zmien sa nepreháňa. Európsky priemer je 64 %.
Najrozšírenejšou aktivitou Slovákov zameranou na boj proti klimatickým zmenám je triedenie odpadu na recyklovanie (72 %), znižovanie spotreby energie (68 % ) a znižovanie spotreby vody (60 %). Napriek pomerne vysokému percentu je to oproti predchádzajúcemu prieskumu pokles. O desať percentuálnych bodov menej Slovákov triedi odpad a o trinásť percentuálnych bodov menej z nich šetrí vodu.