Finančná centrála Johnson Controls na Slovensku
21. 12. 2009
Podľa informácií hovorkyne spoločnosti výrobca súčiastok pre automobilový priemysel Johnson Controls presunie svoju finančnú centrálu do Bratislavy. Napísali to dnes Hospodárske noviny. V súčasnosti zamestnáva firma na Slovensku tritisíc ľudí a zriadenie centrály vytvorí približne 130 pracovných miest.
Americká spoločnosť si vybrala Slovensko vďaka prítomnosti troch automobiliek, okrem toho chce aj znížiť náklady. V súčasnosti má Johnson Controls finančnú centrálu v Mexiku, od ktorej Bratislava prevezme takmer všetky kompetencie, poznamenali HN.
Hovorkyňa spoločnosti očakáva vďaka tomuto kroku zlepšenie úrovne služieb pre interných a externých zákazníkov, zvýšenie transparentnosti a zníženie nákladov.
Johnson Controls má na Slovensku závody v Lozorne, Lučenci, Martine, Námestove a Žiline. V Bratislave si už dávnejšie zriadila administratívne a v Trenčíne inžinierske centrum.
Slovensko čaká nových investorov
18. 12. 2009
Na Slovensko by malo prísť v dohľadnej budúcnosti desať nových investorov. Preinvestovať by mali 860 miliónov eur a vytvoriť 4 300 nových pracovných miest. V rozhovore s novinármi to včera uviedol minister hospodárstva SR.
Podľa ekonómov, aj keď ti sú v očakávaniach zdržanlivejší, novým investorom praje končiaca sa kríza a Slovensku pomáha aj euro.
Noví investori by mali byť orientovaní najmä do strojárenského odvetvia. Na Slovensko by mala prísť výroba rôznych špeciálnych zliatinových komponentov. Medzi investormi by mali byť aj potravinárske spoločnosti, ktoré by mali potraviny nielen spracúvať, ale aj vyrábať. Ďalšie firmy by mali byť z odvetvia spotrebného priemyslu.
Ekonóm a Vianoce
17. 12. 2009
Podľa ekonóma Tomáša Sedláčka (hlavný makroekonomický stratég ČSOB) sa na Vianoce tešia veriaci aj ateisti, pretože Vianoce sú spojené s rozprávkovou atmosférou a rozprávkovými príbehmi, ktorým sme ako deti verili. Pre ekonóma sú Vianoce zaujímavé z viacerých pohľadov.
Jednak preto, že sú charakteristické dávaním darov, čo samotné je ekonomickou anomáliou.
Z ekonomického hľadiska by ľudia radšej mali prijímať peňažné dary, aby si mohli za peniaze kúpiť to, čo uznajú za vhodné. Ekonómovia hovoria o strate mŕtvej váhy: ak vám niekto daruje svoju predstavu toho, čo by vám urobilo radosť, môže sa netrafiť (napríklad vo farbe) a vzniká neefektivita. Rozdiel medzi tým, čo zaplatil darujúci a čo by zaplatil obdarovaný, sa dá merať. Niekto si dal kedysi s tým prácu a spočítal, že v USA sa v roku 2001 takto vyhodili „do vzduchu“ 4 miliardy dolárov. Navyše, podstatnou časťou darov boli „bieli sloni“, teda dary, ktoré pre nového držiteľa majú vlastne negatívnu hodnotu, ale nemôže sa ich zbaviť, pretože by to bolo neslušné.
„Racionálne“ by pravdepodobne bolo, darovať si rovno peniaze. Práve tomuto sa však bránime zubami – nechtami, dokonca sa na dare nesmie obnoviť ani len náznak ceny.
Ďalšou zvláštnosťou je, že práve kvôli dávaniu darčekov sa z Vianoc stal najkomerčnejší sviatok našej civilizácie. Jeden kníhkupec napríklad prehlásil, že keby sa to dalo, najradšej by mal otvorené len pred Vianocami, pretože v porovnaní s predvianočnou dobou zvyšok roka nestojí za nič.
Samotný deň Vianoc je naopak z ekonomického hľadiska „najmŕtvejším“ dňom roka. Všetko akoby sa zastavilo.
Zaujímavé sú aj postoje ľudí k dvojsviatku Vianoce a Nový rok. Ľudia si posielajú pohľadnice a prajú si v nich všetko dobré. Väčšina pozdravov – aj cudzím ľuďom – je pozitívna. Takmer výhradne sa zdravíme (zo slova uzdravujeme): dobrý deň, alebo nech sa darí, všetko dobré.
Jednoducho, kým je to na nás (a nič to nestojí), prajeme ľuďom dobro. To je naša základná túžba, ktorú vyjadrujeme pozdravom, želaním alebo PFkom. Ukazujeme tým, že nám záleží na iných ľuďoch, že nám ich osud nie je ľahostajný, a že ak by bolo po našom, nech sa všetkým vedie dobre.
Práve tým sa človek snaží dávať najavo, že mu nezáleží len na sebe, že nie je „sebec“, ale že patrí do širšieho kruhu, na ktorom je závislé jeho vlastné šťastie.
Pri Vianociach demonštrujeme lojalitu k rodinnému kruhu, pri Silvestri ku kruhu priateľskému. Vianoce sú teda sviatok oslavujúci poriadok, pokoj a odpočinok. Silvester je sviatok „rarášok“, kedy sú pravidla voľnejšie. Opíjame sa, je to sviatok nepokoja (huriavk z ohňostrojov), zrodu niečoho nového (symbolizovaného novým rokom).
Otázka znie, prečo hovoríme deťom príbehy, ktorým sami neveríme. Prečo si dávame dary, aj keď „hundreme“? Pretože sme ľudia a radi veríme. A radi sa obdarúvame. Prečo? Pretože to tak chceme.
Registrácia prenájmu sa po novele týka všetkých
17. 12. 2009
Po novom roku si budú musieť registrovať prenájom čo i len časti nehnuteľnosti (okrem pozemku) napokon aj tí ľudia, ktorí už dávnejšie prenajímali. K vládnemu návrhu daňového poriadku bol pridaný celý nový článok, ktorým sa dopĺňa aj zákon o správe daní a poplatkov. Podľa nového znenia sa musia do 28. februára budúceho roka zaregistrovať aj fyzické osoby, ktoré prenajímajú časť nehnuteľnosti už dnes. Zmenu podpísal prezident.
Táto povinnosť sa zaviedla z dôvodu rôznych špekulácií. Stávalo sa napríklad, že aby sa nemuseli registrovať, ľudia prenajímali napríklad byt bez balkónu.
Posledná novela okruh povinných osôb rozšírila aj na tých, ktorí prenajali časť bytu či nebytového priestoru už aj pred 1. januárom 2010.
Daňové úrady sú podľa hovorcu Daňového riaditeľstva pripravené na prílev ľudí, ktorí sa budú musieť spätne doregistrovať, či dodatočne prenájom nehnuteľnosti oznámiť.
Registračná povinnosť sa vzťahuje na prenájmy poskytnuté za úplatu, či inú, aj nepeňažnú odmenu.
Prenajímateľov pozemkov od registračnej povinnosti oslobodila novelizácia cez živnostenský zákon.