Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Protikrízové opatrenie roka 2009
12. 3. 2010
Spoločnosť 4Fruit zo Zlatnej na Ostrove získala absolútne ocenenie Protikrízové opatrenie roka 2009. Jej manažéri sa nebáli pokračovať vo svojich rozvojových plánoch. Kým ostatní prepúšťajú, spoločnosť vytvorila niekoľko desiatok pracovných miest a upevnila si pozíciu na trhu.
Spoločnosť 4Fruit vznikla ako obchodník s ovocím a zeleninou v roku 2003. O tri roky neskôr sa vo vedení spoločnosti rozhodli zákazníkom ponúknuť aj pridanú hodnotu a začali rozmýšľať nad vlastnou produkciou. Rozhodli sa pre pestovanie rajčín. Vhodnú lokalitu na výstavbu skleníkov našli v Zlatnej na Ostrove neďaleko Komárno. Onedlho sa tu začalo s výstavbou prvých skleníkov.
Napriek problémom s investičnými a rozvojovými aktivitami sa rozhodli v pestovaní pokračovať. Zrýchlili realizáciu investičných zámerov v oblasti využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľnohospodárstve a preinvestovali sedem miliónov eur do pokrokových pestovateľských technológií - geotermálne vrty, využitie vlastného zemného plynu, tepelné čerpadlá, moderné skleníky.
Dnes je spoločnosť 4Fruit najväčším pestovateľom skleníkových rajčín na Slovensku, a lacné náklady na energiu im dávajú veľkú výhodu. Oproti konkurencii môžu vysádzať o vyše mesiac skôr.
Stav zamestnancov sa za posledný rok zvýšil z 80 na 105.
Bezpečnostný poplatok na letenkách
12. 3. 2010
Leteckí pasažieri v EÚ nájdu na letenke možno už čoskoro nový poplatok, ale do budúcnosti by mal byť vidieť samostatne. S poplatkom počíta nová smernica únie, o ktorej jednajú ministri dopravy. Smernicu musí schváliť aj Európsky parlament. Zatiaľ nie je jasné, či bezpečnostný poplatok bude musieť byť uvedený na letenkách na všetkých letiskách v Európskej únii.
Poplatok má zahŕňať nielen výdavky za stráženie letiska, ale napríklad aj náklady na bezpečnostné rámy, vrátane nových röntgenových skenerov.
O nasadení bezpečnostných rámov sa začalo diskutovať najmä po nevydarenom atentáte, ktorý sa odohral počas minuloročných Vianoc v americkom lietadle smerujúcom z Amsterdamu do Detroitu. Nigérijský útočník použil výbušninu, ktorú klasické bezpečnostné rámy neboli schopné odhaliť.
Zatiaľ nie je jasné, či bezpečnostný poplatok bude musieť byť uvedený na letenkách na všetkých letiskách v Európskej únii. Podľa informácií ČTK chce väčšina členských štátov takúto povinnosť len pre letiská, ktorými prejde viac ako päť miliónov pasažierov ročne. Letisko Praha napríklad tento rok očakáva, že jeho bránami prejde 11,8 milióna pasažierov.
Europoslanci sa ale usilujú o to, aby bol poplatok uvádzaný na všetkých letiskách v únii. Niektoré krajiny túto prax však považujú za veľmi drahú a v prípade veľmi malých letísk aj za likvidačnú.
Nový poplatok na letenkách nie je jedinou zmenou, ktorá by mala v dohľadnej dobe letectvo v Európskej únii stretnúť. K zmenám by malo dôjsť aj pri určení časového limitu pri zverejnení zoznamu cestujúcich v prípade nehody. Nie je vylúčené, že členské štáty skrátia časový limit na jednu hodinu.
(Zdroj: PRAVDA, HNONLINE)
Štrajková pohotovosť zamestnancov Volkswagenu
12. 3. 2010
Zamestnanci bratislavského automobilového závodu Volkswagen v stredu vstúpili do štrajkovej pohotovosti za vyššie mzdy. Pre ČTK to dnes potvrdil zástupca odborov. Očakáva, že odborári sa s vedením dohodnú. Odbory nechcú nič horibilné, len aspoň o pár percent navýšiť ľuďom mzdy. Zástupca odborov pripomenul, že štrajkovou pohotovosťou chcú tiež apelovať na ostatných zamestnancov vo všetkých regiónoch na Slovensku, aby sa nebáli zabojovať za svoje práva. Odmietol špekulácie o tom, čo bude nasledovať, ak sa s vedením nedohodnú.
Priemerná mzda v automobilke na nemanažérskych pozíciách bola minulý rok na úrovni 1200 eur. Pracovníci hovoria údajne o 3,6 percentnom zvýšení miezd a očakávajú aj ďalšie výhody.
Automobilka Volkswagen patrí k ťahúňom ekonomiky. Je jedným z najväčších nemeckých investorov na Slovensku. Nedávno firma oznámila zámer vyrábať v Bratislave nový model malého rodinného auta. Na Slovensku pôsobia ešte ďalšie dve veľké automobilky - PSA Peugeot Citroën a KIA Motors. Ročne vyrábajú niekoľko stotisíc automobilov.
Slovenské železnice prehĺbili stratu
11. 3. 2010
Správca železničnej infraštruktúry Železnice SR (ŽSR) prehĺbil v minulom roku stratu medziročne zhruba dva a pol násobne na 90,91 milióna eur.
Vyplýva to z predbežných neauditovaných výsledkov hospodárenia, ktoré na svojej internetovej stránke zverejnil podnik. ŽSR sa okrem iného starajú aj o údržbu koľajníc. Štát im vlani poskytol úver 69,91 milióna eur na preklenutie nepriaznivých dopadov hospodárskej krízy.
V minulom roku náklady ŽSR mierne klesli na 525,76 milióna eur. Znížili sa tiež príjmy podniku z poplatku za dopravnú cestu. Príjmy spoločnosti boli vlani okrem iného negatívne ovplyvnené znížením výkonov nákladného prepravcu ZSSK Cargo Slovakia v dôsledku krízy.
Za používanie koľajníc Cargo platí ŽSR rovnako ako osobný prepravca Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK). Za prepravcov má časť tohto poplatku v budúcnosti hradiť štát.
Podľa zverejnených údajov priemerná mzda v ŽSR sa v minulom roku zdvihla na 757,72 eura, v roku 2008 dosiahla 733,52 eura. Podnik ku koncu vlaňajška zamestnával 17 070 ľudí, čo bolo o 556 menej ako v závere roka 2008.
Podľa zámeru vlády by sa ŽSR mala v budúcnosti opäť spojiť s Cargom aj osobným prepravcom Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK). Ešte v roku 2002 sa Slovenské železnice rozdelili na dve spoločnosti - ŽSR a ZSSK. V roku 2005 sa od osobnej prepravy v ZSSK nákladná doprava oddelila a vznikla spoločnosť ZSSK Cargo.