Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.

Nepokúšajte sa štandardne sa opakujúcu situáciu zvládať mimoriadnymi opatreniami. Je to ako strieľať na zajaca z tanku.

Ak nie ste si istý, že naozaj chápete dôsledky rozhodnutia, tak radšej nečiňte žiadne rozhodnutie.

Pokazená vec sa vie maskovať lepšie ako prieskumník.

Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Na každý problém už existuje riešenie. Akurát nikto nevie, na ktorý problém patrí ktoré riešenie.

Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.

Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.

Transformovať krízu na rutinu sa dá tak, že krok za krokom zaznamenáme činnosť šéfa pri prekonávaní pôvodnej krízy a spracujeme ho do pracovného postupu.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)