Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Záujem o eseročky rastie na úkor živností
22. 2. 2013
Na zmeny v daniach a odvodoch reagovala časť živnostníkov s predstihom.
Podnikatelia na Slovensku si vlani zaregistrovali takmer 20-tisíc spoločností s ručením obmedzeným, teda o štyri percentá viac než v roku 2011.
Bol to najvýraznejší skok od predkrízového roku 2007.
Boom zakladania eseročiek nemusí súvisieť len s rastúcim podnikateľským apetítom, ale aj s prechodom časti živnostníkov na túto formu podnikania.
Reagovali tak na zmeny, ktoré im od januára tohto roka zvýšili odvody, obmedzili paušálne výdavky a zvýšili dane.
Štát si na trhu požičal vyše 430 miliónov eur
22. 2. 2013
Slovensko si na finančných trhoch požičalo vyše 430 miliónov eur.
Podobne ako v januári investorom štát opäť ponúkal dve línie dlhopisov splatných koncom roka 2016 a začiatkom roka 2017.
V prvej aukcii bondov splatných v januári 2017 štátny ARDAL z celkového dopytu 254 mil. eur akceptoval 175 mil. eur. Dlhopisy až za 158 mil. eur pritom putujú do portfólií zahraničných investorov. V druhej aukcii bondov splatných v novembri 2016 dosiahol celkový dopyt 345,6 mil. eur. Štát napokon akceptoval dopyt v sume 255,2 mil. eur, z čoho viac ako polovica, 129,7 mil. eur smerovalo zahraničným investorom.
V januári rovnako v dvoch aukciách štát predal investorom dlhopisy za vyše 420 mil. eur.
Nezamestnanosť ďalej stúpa, týka sa už takmer 400-tisíc ľudí
22. 2. 2013
Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v januári 14,80 %, čo v porovnaní s decembrom uplynulého roka predstavuje nárast o 0,36 percentuálneho bodu.
Nezamestnanosť je tak najvyššia od mája 2004, kedy dosahovala úroveň 14,47 %.
Medziročne nezamestnanosť vzrástla o 1,11 percentuálneho bodu. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie v januári 2013 dosiahol 399 367 osôb. Oproti decembru vzrástol ich počet o 9 256 osôb, medziročne ide o nárast až o 29 419 ľudí.
Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí môžu nastúpiť do práce, stúpol už piaty mesiac po sebe.
Slovensko sa v únii zaraďuje medzi štáty, ktoré majú vysokú nezamestnanosť.
Ministerstvo vnútra chystá ďalšie rušenie úradov
18. 2. 2013
Najväčšiu reformu štátnej správy čaká druhá etapa.
K 64 zaniknutým krajským úradom sa má pridať ďalších vyše 450 inštitúcií. Tento krok nie je možné urobiť bez zmien v kompetenciách samospráv.
Prvá časť reformy priniesla v januári zánik krajských úradov, v druhej etape má skončiť špecializovaná miestna štátna správa, tú tvoria napríklad úrady práce či regionálne úrady verejného zdravotníctva. Namiesto nich vzniknú integrované úrady s odbormi na úrovni okresov. Do konca roka by malo zo 613 zostať iba 79 úradov.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že v tomto roku ušetrí vďaka reforme 3,2 milióna eur. Do konca roku 2016 by to malo byť až 700 miliónov eur.