Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Podnikatelia majú obavy zo zverejňovania informácii
17. 2. 2014
Informácie o tom, s kým a za koľko spoločnosť obchoduje, čiže zverejňovanie daňových identifikačných čísiel a faktúr medzi firmami, ku ktorým sa dostanú všetci pracovníci daňových úradov, nielen kontrolóri, by malo byť obchodným tajomstvom.
Zverejňovanie účtovných závierok firiem na internete, ktoré sú verejne dostupné každému, kto sa zaujíma o situáciu v obchodnej spoločnosti, vyvolalo medzi podnikateľmi obavy z porušovania obchodného tajomstva. Podobne aj zverejňovanie kontrolných výkazov dane z pridanej hodnoty, keďže údaje v nich, ako aj obchodné údaje firiem, niektorí považujú za citlivé osobné. Obavy malých podnikov pokladá šéf audítorov za neopodstatnené. Poukazuje na opatrenie ministerstva financií, ktoré upravuje obsah účtovných závierok. Podľa neho sa vypustilo uvádzanie tých najcitlivejších údajov. Povinne sa zverejňujú údaje o výške priznaných odmien za účtovné obdobie pre členov štatutárneho, dozorného a iného orgánu účtovnej jednotky z dôvodu výkonu ich funkcie, vrátane plnení vyplývajúcich z dôchodkových programov pre bývalých členov týchto orgánov. Tiež údaje o zárukách alebo iných zabezpečeniach poskytnutých členom orgánov účtovnej jednotky, ako aj informácie o nim poskytnutých pôžičkách. Ak by zverejnenie umožnilo identifikáciu finančnej situácie konkrétneho člena orgánu, tak sa informácia o jeho príjmoch nezverejní, čiže obavy malých podnikateľov nie sú na priamom mieste.
Novela zákona o verejnom obstarávaní zamietnutá
12. 2. 2014
Súčasná právna úprava zákona o verejnom obstarávaní hovorí, že na verejnom obstarávaní sa môže zúčastniť len ten, kto nebol právoplatne odsúdený za konkrétne vymedzené trestné činy. Uvedenú skutočnosť preukazuje fyzická osoba, alebo štatutárny orgán právnickej osoby výpisom z registra trestov.
Novelou uvedeného zákona sa mala povinnosť rozšíriť aj na spoločníka alebo známeho akcionára, ktorý vlastní najmenej 34 percent akcií tejto spoločnosti. Cieľom novely malo byť, aby sa zabránilo tomu, že vlastníci spoločnosti, obídu podmienky zákona a namiesto seba nastrčia na miesto štatutára bezúhonnú osobu, ak boli v minulosti súdne trestaní. Novela mala zároveň zmeniť spôsob preukázania podmienky účasti na verejnom obstarávaní tak, že namiesto výpisu z registra trestov mal uchádzač alebo záujemca predkladať odpis registra trestov vymedzených osôb. Podmienky účasti na verejnom obstarávaní sa teda sprísňovať nebudú. V parlamente nebola presadená novela zákona zamedzujúcu účasť na obstarávaní osobám, pri ktorých je odôvodnený predpoklad, že ich osobné postavenie a kriminálna minulosť je rizikom pre splnenie účelu spravodlivej a čestnej hospodárskej súťaže.
Duálne vzdelávanie
9. 2. 2014
Podstatou duálneho vzdelávania, ktoré by mal upraviť pripravovaný nový zákon o odbornom vzdelávaní z dielne rezortu školstva, je teoretické vzdelávanie, ktoré by mal garantovať štát a naopak získavanie praxe by zas mali poskytovať dielne priamo v podnikoch.
Nový zákon bude postavený na tom princípe, aby sa na jednej strane motivovali mladí ľudia, ale aj podnikatelia a zamestnávatelia. O tom, ako bude motivácia pre zamestnávateľov vyzerať, by sa malo ešte rokovať. Podniky by si mohli napríklad uplatniť odpočítateľnú položku v daňovom vyrovnaní. Študentov odborného vzdelávania by zas mohli motivovať štipendiami. Tiež by mohol štát podnikom finančne prispieť na technické či technologické vybavenie, ktoré by študenti používali. Zmeny v odbornom vzdelávaní by mali zároveň smerovať k tomu, aby sa mladí ľudia v budúcnosti nemuseli po skončení školy a nástupe do práce rekvalifikovať tak často, ako je to dnes, teda školstvo by malo pripraviť do budúcnosti ľudí, ktorí rekvalifikáciu po skončení školy nebudú potrebovať.
Balík trojice zákonov proti úžere neprešiel
9. 2. 2014
Uzatváranie férových spotrebiteľských zmlúv, férovejšie rozhodovanie o vyrovnaní vzniknutých pohľadávok a férovejšie vymáhanie pohľadávok exekútormi bolo cieľom balíka trojice zákonov, ktorý nebol posunutý do druhého čítania.
Mal byť novelizovaný Občiansky zákonník v snahe bojovať proti úžerníkom a zaviesť zákonom ustanovený strop ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa návrhu malo platiť, že pre spotrebiteľské zmluvy, pri ktorých celkovo spotrebiteľ neprekročí sumu minimálnej mzdy ktorá v súčasnosti predstavuje 352 eur, určí maximálnu RPMN nariadenie vlády. V návrhu bola aj zmena Exekučného poriadku. Malo sa ňou zamedziť niektorým nekalým praktikám pri vymáhaní pohľadávok a veriteľ by musel pristúpiť k výkonu rozhodnutia najneskôr do troch rokov odvtedy, ako mohol exekučné konanie začať po prvý raz. V súčasnosti je podľa poslancov bežné, že veritelia pristupujú k vymáhaniu pohľadávky so značným časovým odstupom odvtedy, čo tak mohli urobiť po prvý raz. Dlžníkovi tak zbytočne narastajú úroky z omeškania. Poslanci chceli zmenou zlepšiť ochranu dlžníkov pred účelovým konaním veriteľov.Poslednou zmenou mal prejsť zákon o rozhodcovskom konaní, v ktorom chceli dosiahnuť, aby o spotrebiteľských sporoch nerozhodovali rozhodcovské súdy, ale všeobecné, pretože poskytujú neporovnateľne vyšší štandard ochrany práv spotrebiteľov.