Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.

Usmievajte sa, zajtra bude ešte horšie a pozajtra už možno vôbec nebude.

Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?

Kto bol prvým podnikateľom? Boh, pretože tiež začínal z ničoho a napriek tomu, že je vševedúci, nevedel, do čoho ide a čo sa z toho vyvrbí. Námietka z daňového úradu: To nie je pravda, pretože: 1. Podnikanie je opakovaná činnosť s cieľom vytvoriť zisk. Nebolo dokázané, že by sa stvorenie opakovalo. Nie je dokázané, že by ku stvoreniu sveta došlo s cieľom vytvorenia zisku. 2. Dodnes sa nenašlo príslušné daňové priznanie. Najstaršie daňové priznanie podal akýsi Judáš Iškariotsky, kde priznal príjem 30 strieborných. Daň nezaplatil, lebo náklady prevýšili výnosy. Námietka voči námietke (Únia tiež podnikateľov): Ako vždy, daňový úrad nevie, o čom je reč. Akt stvorenia sa predsa pravidelne opakuje.

Daňový úrad je dielom božím alebo satanovým? Ako sa to vezme. Pre toho, kto dane platí, to je trest boží. Toho, kto ich neplatí, čakajú muky pekelné.

Nie je nutné nechať sa urážať hlupákmi a klaňať sa mocným. Stačí naučiť sa prežiť o chlebe a vode.

Ani absolútna hlúposť neprinesie automaticky absolútne šťastie.

Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.