Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Najslabšou stránkou našej ekonomiky je vzdelávanie
14. 3. 2018
Najslabšou stránkou slovenskej ekonomiky je vzdelávanie. Vyplýva to z výsledkov štúdie KPMG UK The Growth Promise Indicators (GPI) 2018, ktorá v 181 krajinách sleduje vyhliadky ekonomickej výkonnosti. V nej sa Slovensko umiestnilo na 58. mieste, spomedzi krajín V4 skončilo posledné.
Podpriemerné skóre. Slovensko v tomto smere dosiahlo podľa štúdie najnižšie, výrazne podpriemerné skóre. Z možných 10 bodov dosiahlo 3,66 bodu. Všetky ostatné krajiny V4 skórovali v tomto pilieri na úrovni 6,6 bodu a viac. "Nie je tajomstvom, že absolventi slovenských škôl neprichádzajú na trh práce dostatočne pripravení a v takých oblastiach, ako by si zamestnávatelia želali," skonštatoval Ľuboš Vančo, predseda Rady partnerov, KPMG na Slovensku. Problém však podľa neho nevyrieši len vláda, viac angažovať by sa mali aj samotné firmy. Priemerný výsledok Slovensko podľa výsledkov štúdie dosiahlo aj v pilieri infraštruktúra a sila verejných inštitúcií. Naopak, za najsilnejšiu stránku považujú autori štúdie otvorenosť ekonomiky. V nej Slovensko dosiahlo skóre 8,62 bodu z 10 možných. Tento pilier berie pritom do úvahy ukazovatele ako priame zahraničné investície a celkový obchod krajiny. Štúdia GPI pokrýva 181 krajín a od roku 1997 sleduje ich výkonnosť pomocou rôznych hnacích síl produktivity na základe relevantných akademických štúdií a výsledkov biznis prieskumov. Indikátory sú rozdelené do piatich pilierov, aby sa zachytil vývoj potenciálu v hlavných oblastiach, ktoré ovplyvňujú produktivitu krajiny. Ide o makroekonomickú stabilitu, otvorenosť ekonomiky, kvalitu infraštruktúry, ľudský kapitál a silu verejných inštitúcií. V prvej päťke konečného hodnotenia sa umiestnili Holandsko, Švajčiarsko, Luxembursko, HongKong a Nórsko. V prvej desiatke je až osem európskych krajín. Zo susedných krajín sa najvyššie umiestnilo Rakúsko, na 19. priečke. Českej republike patrí 27. pozícia, Poľsko sa umiestnilo na 37. mieste a Maďarsko na 43. pozícii.
Dochádza k zmenám v službách zamestnanosti
12. 3. 2018
Onedlho nadobudne účinnosť schválená novela zákona o službách zamestnanosti.
• Podpora pracovnej mobility uchádzačov o zamestnanie (UoZ) zatraktívnením podmienok pre vznik nároku na príspevok na dochádzku za prácou a príspevok na podporu mobility za prácou. Ustanovuje sa zvýšenie maximálnej mesačnej výšky oboch príspevkov, umožnenie poskytovať príspevok na dochádzku za prácou bez ohľadu na vymedzenie spôsobu dopravy do zamestnania, vypustenie obmedzenia jeho poskytovania v rámci jednej obce a predĺžiť obdobie jeho poskytovania pre znevýhodnených UoZ. Súčasne sa rozšírujú možnosti podpory mobility za prácou zavedením kombinácie poskytovania oboch príspevkov tak, že sa umožní poskytovať príspevok na podporu mobility za prácou aj zamestnancovi, ktorý sa presťahuje do miesta výkonu svojho zamestnania v období počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania.
• Dochádza k zavedeniu príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý bude určený na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním občana do nového miesta trvalého pobytu.
• Rozšírenie povinností zamestnávateľa, ku ktorému sú na výkon práce vysielaní štátni príslušníci tretích krajín, o povinnosť zabezpečenia primeraného ubytovania pre vysielaných zamestnancov, ako aj o povinnosť doloženia príslušných dokladov preukazujúcich ich vyslanie.
• Zjednodušenie podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných profesiách, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.
• Zavedenie podmienky pre vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a pre udelenie povolenia na zamestnanie je, že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti.
Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
12. 3. 2018
Cieľom novely zákona je odstrániť problém interpretačnej a aplikačnej praxe, podľa ktorej niektoré školské zariadenia, napríklad školské jedálne a centrá voľného času, prijímajú deti a žiakov, alebo vykonávajú voči nim iné opatrenia, na základe rozhodnutia vydaného v rámci správneho konania.
Znenie § 38 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve výslovne ustanovuje správne konanie len pre rozhodovanie riaditeľa základnej školy a strednej školy.
Potreba takejto úpravy je aktuálna aj vzhľadom na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje orgánom verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky práve v prípade vydávania rozhodnutí v správnom konaní. Novelizáciou zákona sa tak odstránia zároveň pochybnosti o tom, na ktoré subjekty v rámci sústavy škôl a školských zariadení sa zákon o e-Governmente vzťahuje.
Novela zákona umožňuje Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako správcovi a prevádzkovateľovi Centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov plniť úlohy voči registru právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktoré mu vyplývajú z § 5 zákona č. 272/2015 Z. z. Do ustanovení týkajúcich sa siete a centrálneho registra sa dopĺňajú alebo precizujú ustanovenia týkajúce sa spracúvaných údajov.
Kybernetická bezpečnosť – nový zákon
9. 3. 2018
Cieľom smernice NIS je zaručiť spoločnú bezpečnosť sietí a informačných systém v rámci Európskej únie, prostredníctvom zvýšenia bezpečnosti internetu a súkromných sietí a informačných systémov, na ktorých je do značnej miery postavené fungovanie hospodárskych a spoločenských záujmov.
Cieľom nového zákona je vytvoriť funkčný legislatívny rámec nevyhnutný pre efektívnu realizáciu kľúčových opatrení pre bezpečnosť národného kybernetického priestoru, ktorý transponuje priority a požiadavky, ktoré boli vytvorené na európskej úrovni a prijaté všeobecným konsenzom prostredníctvom smernice NIS.
Siete a informačné systémy hrajú zásadnú úlohu pri slobodnom pohybe a často sú prepojované a spájané internetom, ako globálnym nástrojom. Narušenie siete a informačných systémov v jednom členskom štáte sa preto dotýka ďalších členských štátov a celej Európskej únie. Odolnosť sietí a stabilita informačného systému je preto základným predpokladom hladkého a nerušeného fungovania vnútorného trhu Európskej únie a predpokladom dôveryhodnej medzinárodnej spolupráce.
Smernica NIS predstavuje prvú celoeurópsku legislatívnu úpravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa zameriava na posilnenie právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov, zvyšuje ich vzájomnú koordináciu a predstavuje bezpečnostné podmienky pre kľúčové sektory.
Významným subjektom na poli kybernetickej bezpečnosti v Európskej únii je Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), ktorá prispieva k zabezpečovaniu vysokého stupňa bezpečnosti a v spolupráci s európskymi krajinami vytvára spoločnú kultúru bezpečností sietí a informačných systémov v Európskej únii.
Povinnosti členských štátov vyplývajúce zo smernice NIS sú nastavené na najnižšej prijateľnej úrovni nevyhnutnej k dosiahnutiu požadovanej pripravenosti a k zabezpečeniu medzištátnej spolupráce založenej na dôvere. Členské štáty môžu v rámci prijatých opatrení zohľadňovať svoje vnútroštátne špecifiká a každý členský štát v tomto smere transponuje smernicu NIS s ohľadom na reálne, skutočné riziká vyskytujúce sa v spoločnosti.