Štát hospodáril v pluse
25. 4. 2018
Slovensku sa vlani podarilo hospodáriť s menšími výdavkami ako príjmami. Teda ak do úvahy neberieme splátky za dlh. Takzvané primárne saldo rozpočtu sa v roku 2017 prvýkrát dostalo do plusových čísel. Dôvodom sú hlavne rastúce príjmy do štátnej kasy. Hoci ide o historický úspech, v porovnaní s inými krajinami zaostávame.
Predstavte si, že ste zdedili firmu a spolu s ňou aj jej záväzky. V minulosti mala problémy a musela si požičať. Vy sa snažíte situáciu zmeniť, zoškrtáte výdavky a začnete šetriť. Vášmu podniku sa darí, no na konci roka pošle banka účet za úver, a tak kvôli splátkam nakoniec svieti na konte firmy mínus. Na to, aby akcionári správne vyhodnotili finančné zdravie vašej firmy, očistia celkové výdavky o splátky dlhu. Takto funguje aj primárne saldo rozpočtu, ktoré je rozdielom medzi príjmami a výdavkami štátu, pričom peniaze použité na vyplatenie veriteľov sa doň nezarátavajú. Vlani Slovensko na výdavky spojené s dlhom minulo približne 1,2 miliardy. To predstavuje sedem percent z celkových nákladov na fungovanie štátu. Bez týchto prostriedkov by v rozpočte svietil prebytok v hodnote 0,4 percenta HDP.
Nepotrvá dlho a Slovensko predbehne v HDP Talianov
23. 4. 2018
Španieli sú podľa najnovších údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) bohatší ako Taliani. Hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu vlani v Španielsku prekonal porovnateľný údaj z Talianska. To je povzbudivé z hľadiska ekonomického oživenia Španielska, pre Taliansko je to však znepokojujúca správa.
Navyše situácia Talianska by sa podľa údajov MMF, ktoré porovnávajú krajiny podľa takzvanej parity kúpnej sily, nemala zlepšiť ani v najbližších rokoch a do roku 2023 Taliansko prekonajú i niektoré krajiny bývalého sovietskeho bloku, vrátane Českej republiky a Slovenska. Napísal to denník Financial Times (FT). MMF odhaduje, že Španielsko sa v nasledujúcich piatich rokoch stane o sedem percent bohatšie ako Taliansko. Ešte pred desiatimi rokmi bolo naopak Taliansko o desať percent bohatšie. Čísla a prognózy ukazujú kontrast oboch krajín, ktoré v poslednom desaťročí vážne zasiahla ekonomická kríza v eurozóne. Kým Španielsko je teraz jednou z najrýchlejšie rastúcich krajín medzi prednými ekonomikami EÚ, Taliansko zaostáva.
Rast slovenskej ekonomiky sa tento rok zrýchli na 4 percentá
20. 4. 2018
Medzinárodný menový fond očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta. Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že tempo rastu slovenskej ekonomiky sa v tomto roku výrazne zrýchli.
MMF vo svojej aktuálnej správe o vyhliadkach svetovej ekonomiky World Economic Outlook počíta v roku 2018 s reálnym zvýšením slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) o 4 percentá po 3,4 percenta v roku 2017 a 3,3 percenta v roku 2016. V roku 2019 by mal potom HDP stúpnuť o 4,2 percenta, čo bude v prípade naplnenia predpovede najprudší rast od roku 2010, keď si slovenská ekonomika polepšila o 5 percent. Zrýchliť by sa malo tempo rastu spotrebiteľských cien. MMF očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta po 1,3 percenta vlani.
Do ezdravia sú pripojení už takmer všetci lekári, s lekárňami je to horšie
20. 4. 2018
Do elektronického zdravotníctva - ezdravia je aktuálne pripojených 7587 ambulancií a nemocníc. Šéf Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Peter Blaškovitš je s týmto číslom spokojný. "Pripojiteľnosť sa nám po prvom kvartáli ostrej prevádzky podarilo veľmi výrazne posunúť," povedal Blaškovitš v stredu na tlačovej konferencii.
Ezdravie pritom môže v súčasnosti používať 8310 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. "Čiže sa blížime k cieľu stopercentného pripojenia," uviedol šéf NCZI. Kompetencie zapisovať údaje do ezdravia má v súčasnosti vyše 25.000 zdravotníkov (nie sú započítané sestry), podľa Blaškovitša to tak ale robí necelých 12.300 zdravotníkov. Toto číslo by chcel zvýšiť, po viac ako štvrťroku ho však nepovažuje za prinízke. Potvrdil, že sestry ezdravie v súčasnosti majú problém používať, nejde však podľa Blaškovitša o technický problém, ale legislatívny, čo je vec Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. "Do ezdravia je zapojených 92 percent lekární," povedal Blaškovitš. Priznal, že v tomto čase už očakával 100-percentnú pripojiteľnosť, problémy s tým však podľa neho zväčša majú "iba menšie lekárne". Od začiatku roka sa podľa neho v rámci ezdravia vystavilo viac než 9 miliónov elektronických receptov a viac ako 2,1 milióna odborných záznamov (záznam o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, záznam zo zobrazovacieho vyšetrenia a prepúšťacie správy). Blaškovitš uviedol, že pri prepúšťacích správach je miestami problém. Ambulantní lekári sa podľa neho sťažujú, že nemocnice tieto správy dostatočne nezapisujú do systému, hoci to robiť majú. NCZI tvrdí, že to rieši a jeho pracovníci o tom chodia diskutovať do jednotlivých nemocníc. "Niekde majú nedobre nastavený systém, niekde je chyba v motivácii lekárov," priznal Blaškovitš. Napriek tomu upozorňuje, že mnohí lekári pristupujú k ezdraviu zodpovedne, hoci majú výhrady. Nechce, aby ezdravie stagnovalo, NCZI preto podľa neho bude jeho portfólio rozširovať. NCZI sputilo od apríla opakovaný elektronický recept, ktorý podľa Blaškovitša využijú chronickí pacienti. Lekári by mohli mať tento rok v rámci ezdravia aj prístup k čítaniu laboratórnych výsledkov. "Chystá sa aj služba eobjednávanie, pôjde napríklad o objednávanie sa v rámci doplnkových ordinačných hodín, ktoré by mali byť účinné od budúceho roka," vysvetlil šéf NCZI. Blaškovitš opäť potvrdil, že elektronické zdravotníctvo prejde legislatívnymi zmenami, do medzirezortného pripomienkového konania pôjdu tento rok. NCZI chce odstrániť sankcie vyplývajúce z vedenia elektronickej dokumentácie. "Respektíve pôjde o ich zlúčenie s už existujúcimi sankciami, ktoré vyplývajú z vedenia samotnej zdravotnej dokumentácie," uviedol. Štát takisto plánuje znížiť byrokraciu lekárnikom, ktorí by pri predložení správne predpísaného elektronického receptu už ďalej nemuseli spracovať ani odosielať papierový recept do zdravotných poisťovní. Štát chce stanoviť jasné pravidlá definície pripojiteľnosti zdravotníckeho pracovníka. Elektronické zdravotníctvo sa naostro spustilo tento rok. Prináša elektronickú komunikáciu medzi lekármi, nemocnicami, laboratóriami, lekárňami. Benefity majú spočívať v lepšom predpisovaní liekov, zabrániť by sa malo i duplicitným či fiktívnym vyšetreniam. Doteraz si vyžiadalo 87,8 milióna eur z eurofondov a štátneho rozpočtu.