Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Rozdiely medzi slovenskými regiónmi sa znižujú. Prispeli k tomu dobré ekonomické časy
5. 6. 2018
Pozitívny vývoj ekonomiky na Slovensku sa podpisuje aj pod znižovanie regionálnych rozdielov. Viditeľné je to napríklad pri vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa, či vývoji miery nezamestnanosti. Poukázali na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS), ktorí sledovali ekonomické rozdiely.
Obdobie rokov 2013 až 2017 bolo charakteristické zlepšujúcou sa ekonomickou kondíciou krajiny, čo sa podpísalo aj pod zmenšovanie regionálnych rozdielov. "Výrazné regionálne rozdiely nie sú z pohľadu ekonomickej efektívnosti žiadaným javom. Vysoká miera nezamestnanosti v jednom regióne a nedostatok pracovnej sily v inom môžu priniesť neefektívne využívanie zdrojov v ekonomike," vysvetľujú analytici NBS, ktorí sa pozreli na viacero faktorov, ktoré znižovanie rozdielov potvrdzujú. "Slovenské kraje sa k sebe ekonomicky približujú v čase oživenia. Dobrá kondícia ekonomiky prináša zbližovanie krajov," skonštatovali analytici NBS. Medzi ekonomicky najvyspelejšími regiónmi sa pravidelne objavuje Bratislavský kraj a značne vyčnieva aj nad ostatnými slovenskými krajmi. Objem HDP na obyvateľa v ňom bol v roku 2016 skoro štvornásobne vyšší ako v Prešovskom kraji. Tento rozdiel sa ale v čase zmenšil. "Podobný vývoj zaznamenali i ostatné kraje, keď rast ich produktu na obyvateľa bol kumulatívne v rokoch 2013-2016 rýchlejší, než rast v Bratislavskom kraji. Porovnanie HDP na obyvateľa za jednotlivé kraje ukazuje, že sa rozdiely medzi nimi zmenšujú, čo prispieva k ich približovaniu," uviedli analytici NBS. Najmenej nezamestnaných je v Bratislave.Stieranie rozdielov badať aj na trhu práce. Dlhodobo je najmenej nezamestnaných v okolí Bratislavy, naopak najviac v Prešovskom kraji. Vlani sa miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji v porovnaní s rokom 2013 znížila o 2,5 percentuálneho bodu (p.b.), kým v regiónoch s tradične najvyššou mierou nezamestnanosti klesla o 8,6 p.b. "Je evidentné, že evidovaná miera nezamestnanosti klesla v Bratislavskom kraji pomalšie ako v ostatných krajoch, v dôsledku čoho sa regionálne rozdiely znižovali," priblížili analytici NBS. Kraje sa k sebe približovali aj z hľadiska miezd. "V každom z krajov, kumulatívne za obdobie rokov 2013 až 2017, vzrástla priemerná mzda aspoň tak rýchlo ako v Bratislavskom kraji, respektíve rýchlejšie," tvrdia analytici. Približovanie vidieť aj pri vývoji reálneho príjmu na obyvateľa. Napríklad v 4. kvartáli 2013 dosahoval reálny príjem na obyvateľa v Bratislavskom kraji 140 percent slovenského priemeru, pričom najnižší bol opäť v Prešovskom kraji, a to na 71 percent slovenského priemeru. "V 4. kvartáli 2017 však v Bratislavskom kraji dosiahol hodnotu 131 percent slovenského priemeru a hodnota za Prešovský kraj sa zvýšila na 73 percent. Horná i dolná hranica sa v sledovanom období približovali k priemeru," uviedli analytici s tým, že kraje sa k sebe priblížili aj mierou nezamestnanosti.
Naši farmári prídu o dvesto miliónov
4. 6. 2018
Kým na aktuálne programové obdobie vyčlenila pre slovenských farmárov Európska komisia 4,6 miliardy eur, v budúcom období to bude o dvesto miliónov menej. Ide síce o zníženie, to sa však dotklo aj iných krajín. Nemecko, ktoré patrí k najväčším poberateľom, príde napríklad o tri miliardy. Vyplýva to z nového plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 až 2027, ktorý predstavila Európska komisia a prináša viacero zmien.
Zmeny zasiahnu aj priame platby, ktoré boli na Slovensku spojené s viacerými kauzami. Po novom bude môcť jeden farmár prijať maximálne 60-tisíc eur ročne a malí a strední poľnohospodári dostanú za hektár viac ako tí veľkí. Dve percentá zo sumy určenej na tieto dotácie budú musieť ísť mladým farmárom. Taktiež by sa mala vo všeobecnosti znížiť byrokracia a krajiny by mali mať väčšie slovo v tom,
Národná banka Slovenska skrotí rast úverov
1. 6. 2018
Domácnosti sú kľúčovým ťahúňom našej ekonomiky, a to vďaka ich spotrebe. Ukazuje sa však, že sú zároveň aj najväčším rizikom. Ich zadlženosť totiž neustále stúpa, čo ohrozuje finančnú stabilitu. Len za posledných šesť rokov narástlo zadlženie domácností o sto percent, čo je s veľkým náskokom najviac z Európskej únie. Národná banka Slovenska sa preto rozhodla vydať nové opatrenia, ktoré by mali toto tempo mierne utlmiť.
Ako totiž upozorňuje Správa o finančnej stabilite, ktorú včera banka zverejnila, dlhodobý rast zadlženosti domácností vedie k nárastu ich zraniteľnosti pri prípadnom zhoršení ekonomického vývoja. Podľa dokumentu je u nás toto riziko ešte výraznejšie, keďže náš vývoj býva pomerne volatilný. Ďalším problémom je, že úrokové sadzby sú historicky nízke a splatnosti dlhé, a preto je iba malý priestor na prípadnú úpravu splátkového kalendára.
Zmeny v energetike
30. 5. 2018
Od 1. 7. 2018 nadobúdajú zmeny v zákone o energetike, ktoré upravujú stav núdze v elektroenergetike.
Novelou zákona dochádza k predchádzaniu stavu núdze v elektroenergetike, upravuje skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.