Nové inštitúty zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností a družstiev
14. 7. 2023
Nový právny predpis prináša nové inštitúty súvisiace s fúziami spoločností.
Prvý inštitút odštiepenie - inštitút zodpovedajúci čiastočnému rozdeleniu, kedy rozdeľovaná spoločnosť nezaniká a jej časť sa odčleňuje do inej spoločnosti. Predmetnú úpravu vyžaduje smernica (EÚ) 2019/2121 pre cezhraničné rozdelenia, predkladateľ ju však rozširuje aj na rozdelenia vnútroštátne s cieľom poskytnúť spoločnostiam ďalšiu možnosť ako svoje podnikanie usporiadať.
Druhý inštitút cezhraničné rozdelenie – smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, ktorý má podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ – ide o také rozdelenie spoločnosti, kedy nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť a je prítomný cezhraničný element v podobe aspoň jednej zúčastnenej alebo nástupníckej spoločnosti zapísanej v inom členskom štáte EÚ.
Tretí inštitút cezhraničná zmena právnej formy – rovnako smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, kedy spoločnosť mení sídlo z jedného členského štátu do druhého a zároveň sa mení aj jej právna forma v súlade s právom štátu po zmene právnej formy.
Nová právna úprava si vyžiadala zmeny aj v zákone č. 530/2003 Zb. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláške č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. V súvislosti so zmenami v terminológii ako aj zavedením nových inštitútov cezhraničných premien sa zavádzajú ďalšie zmeny a legislatívno-technické úpravy v iných platných právnych predpisoch, nevyhnutné na to, aby sa dali vnútroštátne, ale aj cezhraničné premeny uskutočniť.
K
Kríza podnietila aj špekulatívne bankroty
23. 10. 2009
Podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka globálna finančná kríza podnietila aj špekulatívne bankroty a likvidáciu výrob v existujúcich závodoch.
Ministerstvo zaznamenalo aj fenomény zneužívania krízy na špekulatívne bankroty. K masívnemu a radikálnemu prepúšťaniu však zatiaľ nedošlo. Údaje o počtoch ohrozených pracovných miest z januára tohto roka sa však ukázali ako nadsadené.
Slovenská vláda sa podľa ministra do boja proti kríze zapojila zásadným spôsobom. Kríza však ukázala aj to, že výrobu v jednej krajine a problémy s odbytom v druhom štáte nie je možné riešiť na úrovni národných vlád. Je nevyhnutná kombinovaná podpora a pomoc na úrovni celej EÚ.
Krízové obdobie Slovensko podľa ministra zvláda aj vďaka dobrému stavu finančného sektora. Obozretné poskytovanie pôžičiek a úverov bankovým sektorom na Slovensku viedol k tomu, že podiel problémových úverov sa pohybuje na úrovni štyroch maximálne piatich percent.
Globalizácia bude so všetkými pozitívami aj negatívami bude však pôsobiť aj na slovenské subjekty. Dnes už nemožno tvrdiť, že svet a veľká ekonomika sa nás netýkajú, prípadne očakávať, že sa schováme za štít veľkých transnacionálnych korporácií. V súvislosti s nástupom informačnej spoločnosti môžu byť zásadné systémové poznatky o následkoch a príčinách krízy rozhodujúcim faktorom a východiskom pre zvolenie podnikovej stratégie aj slovenských subjektov.
Nový zákon o platobných službách začne platiť od decembra
23. 10. 2009
Od decembra začnú vo finančných službách platiť novinky. Výpis z účtu bude zadarmo a väčšia bude aj ochrana klienta pri vykradnutí účtu.
Okrem toho sa v celej Európskej únii zjednotia bankové postupy, čo bude pre spotrebiteľov výhodou. Podľa slov zástupcu Slovenskej bankovej asociácie budú mať rovnaký systém klienti pri zakladaní účtu v Rakúsku a rovnaký aj Rakúšania u nás.
Jednoduchú povinnosť – dať klientovi výpis z účtu zadarmo – banky môžu splniť tak, že zašlú klientovi výpis elektronicky, čo už banky dnes bežne bezplatne robia. V prípade balíkov služieb by sa klient mal dočkať zlacnenia od konca decembra. Banky by sa nemali vyhovárať ani na náklady na poštovné. Platiteľ by za papierový výpis odoslaný poštou nemal platiť poštovné.
Od decembra by sa malo upraviť aj reklamačné konanie. Ak zlodej spotrebiteľovi vykradne účet, teda pôjde o takzvanú neautorizovanú platbu, klient bude znášať škodu len do výšky sto eur. Zvyšok mu nahradí banka. To však bude platiť len v prípade, že klient banku nepodviedol alebo nebol hrubo nedbanlivý. Za hrubú nedbanlivosť sa bude považovať napríklad prezradenie PIN kódu či poskytnutie platobnej karty inej osobe. Dôkazné bremeno je na banke.
Peniaze na financovanie D1
21. 10. 2009
Vláda na dnešnom zasadnutí súhlasila s použitím takmer 11,565 milióna € na dofinancovanie výstavby diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce.
Prostriedky rozpočtového roka 2008, ktoré boli určené na spolufinancovanie uvedeného projektu v rámci Kohézneho fondu budú použité z výdavkov minuloročného štátneho rozpočtu. Na návrh ministra dopravy Ľubomíra Vážneho kabinet súhlasil aj s presmerovaním 15,933 mil. € na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.
Tieto zdroje rezortu dopravy pôvodne mali byť pôvodne použité na financovanie druhej etapy stavby prvého úseku D1 Sverepec - Vrtižer, na čo Európska komisia schválila potrebné prostriedky vo februári tohto roku.
Na projekt D1 Mengusovce - Jánovce v tomto roku boli presunuté zostatkové prostriedky z rokov 2007 a 2008 vo výške 94,942 mil. €, z toho na Kohézny fond pripadalo 70,257 mil. €, na spolufinancovanie 16,926 mil. € a na Európsku investičnú banku 7,759 mil. €. V polovici mája tohto roku dosahoval rozpočet projektu 66,525 mil. €, pričom na dofinancovanie projektu do výšky rozhodnutia komisie bolo potrebných 22,046 mil. € a voľný zostatok rozpočtu tvoril 44,479 mil. €.
Ministerstvo dopravy v predloženom návrhu uviedlo, že k vytvoreniu rozpočtovej rezervy v sume 44,479 mil. € došlo v dôsledku zhodnocovania slovenskej meny pred vstupom SR do Európskej menovej únie, ako aj rozpočtovej alokácie v roku 2005 na nerealizovaný projekt.
Slovákom pribudnú dve nové banky
13. 10. 2009
Na slovenskom finančnom trhu opäť vzrastie konkurencia a tým možno aj šanca, že bankové služby zlacnejú. Chystajú sa k nám dve nové banky. Nie však hneď, najskôr budú musieť získať na trhu nejaký vplyv.
O náš bankový trh sa zaujíma viacero finančných domov. Na Slovensku je v súčasnosti celkom 25 bánk alebo ich zahraničných pobočiek.
V uplynulých mesiacoch prijala Národná banka Slovenska notifikácie o zriadení pobočky úverovej inštitúcie na území Slovenska od českého a belgického dohliadacieho orgánu. Centrálna banka sa do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia pripraví na dohľad nad novými subjektami a oznámi im podmienky, za ktorých budú môcť u nás fungovať. Okrem iného bude od nich chcieť aj životopisy vedúcich zamestnancov pobočky, obchodný plán či údaje o systéme poistenia vkladov. Národná centrálna banka zatiaľ nezverejnila, o ktoré banky ide.