Nové inštitúty zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností a družstiev
14. 7. 2023
Nový právny predpis prináša nové inštitúty súvisiace s fúziami spoločností.
Prvý inštitút odštiepenie - inštitút zodpovedajúci čiastočnému rozdeleniu, kedy rozdeľovaná spoločnosť nezaniká a jej časť sa odčleňuje do inej spoločnosti. Predmetnú úpravu vyžaduje smernica (EÚ) 2019/2121 pre cezhraničné rozdelenia, predkladateľ ju však rozširuje aj na rozdelenia vnútroštátne s cieľom poskytnúť spoločnostiam ďalšiu možnosť ako svoje podnikanie usporiadať.
Druhý inštitút cezhraničné rozdelenie – smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, ktorý má podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ – ide o také rozdelenie spoločnosti, kedy nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť a je prítomný cezhraničný element v podobe aspoň jednej zúčastnenej alebo nástupníckej spoločnosti zapísanej v inom členskom štáte EÚ.
Tretí inštitút cezhraničná zmena právnej formy – rovnako smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, kedy spoločnosť mení sídlo z jedného členského štátu do druhého a zároveň sa mení aj jej právna forma v súlade s právom štátu po zmene právnej formy.
Nová právna úprava si vyžiadala zmeny aj v zákone č. 530/2003 Zb. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláške č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. V súvislosti so zmenami v terminológii ako aj zavedením nových inštitútov cezhraničných premien sa zavádzajú ďalšie zmeny a legislatívno-technické úpravy v iných platných právnych predpisoch, nevyhnutné na to, aby sa dali vnútroštátne, ale aj cezhraničné premeny uskutočniť.
K
Slováci šetria
19. 2. 2010
V súčasnosti sú Slováci opatrnejší v míňaní. To sa v minulom roku odrazilo na výraznejšom náraste finančného bohatstva domácností. V porovnaní s obyvateľmi okolitých krajín majú síce pomerne menej úspor, sú však aj menej zadlžení. Zdá, že Slováci a Česi neradi žijú na dlh.
Na krízu domácnosti reagovali znížením spotreby a zvýšením svojho sklonu k úsporám, napriek tomu, že schopnosť dosahovať úspory sa znížila. Slováci a Česi v rámci EÚ čerpajú aj najmenej úverov. Najviac zadlžení sú Dáni, ktorých záväzky presahujú 130 %.
Obyvatelia SR bohatstvo sústreďujú do nefinančného majetku, ktorý má väčšie zastúpenie ako v mnohých iných krajinách. Napríklad oproti Čechom vlastnia o 40 % viac bytových jednotiek. V porovnaní s krajinami západoeurópskeho regiónu Slováci sú 16 % nad priemerom.
Dôveru spotrebiteľov a ich výdavkové správania v domácnostiach strednej a východnej Európy narušil narastajúci finančný stres. Sprísnenie úverových podmienok a neistota v príjmoch a zamestnaneckých vyhliadkach patrili k hlavným dôvodom úpravy schémy spotreby domácností v stredo a východoeurópskom regióne.
Ďalšie investície pre Slovensko
18. 2. 2010
Na Slovensko smerujú ďalšie spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti spotrebnej elektroniky a dodávatelia pre našich už existujúcich investorov. Potvrdil to štátny tajomník ministerstva hospodárstva. Konkrétne podmienky sú však v štádiu rokovaní.
Na Slovensko by mal prísť taiwanský výrobca elektroniky AU Optronics, ktorý by mal postaviť v Trenčíne závod na LCD panely za vyše 190 miliónov eur a zamestnať 1300 pracovníkov.
V súčasnosti je potrebné udržať prílev zahraničných investorov. Slovensko je pre nich podľa Andrewa Cahna, výkonného riaditeľa britskej spoločnosti UK Trade and Investment veľmi atraktívne a v budúcnosti by malo byť ešte atraktívnejšie.
Pozíciu Slovenska v tomto roku i v tých nasledujúcich ratingové agentúry hodnotia pozitívne, a považujú ich za najlepšie z krajín V4. V kvalite podmienok na podnikanie by sme mali predbehnúť všetky štáty strednej a východnej Európy.
Jedným z pilierov úspešnosti krajiny je kvalitné školstvo, na atraktívnosti by nám malo pridať aj zníženie hranice investícií na poskytovanie pomoci a odstránenie administratívnych prekážok v biznise.
Problémom zostáva aj imidž našej krajiny. Briti napríklad vedia, že existuje Rakúsko, Nemecko a možno Česko, ale nepoznajú Slovensko. Ak chceme priťahovať nových investorov, musíme sa zviditeľniť.
Prvoradá je konkurencieschopnosť. Dôležitým faktorom, ktorý treba zmeniť, je celkový prístup inštitúcií, súkromných i štátnych, v oblasti etiky, efektívnosti a vymožiteľnosti práva.
Ďalšími krokmi by malo byť aj zvýšenie podpory strategických a technologických centier a rozvoj cestovného ruchu.
Slovnaft zvýšil objem predaja ropných výrobkov
18. 2. 2010
Napriek hospodárskej recesii a globálnemu pretlaku ponuky ropných produktov na trhoch sa podarilo skupine Slovnaft v roku 2009 medziročne zvýšiť predaj rafinérskych výrobkov na exportných trhoch o 5,6 %. Na celkovej predaji skupiny Slovnaft tak export predstavoval podľa hovorcu spoločnosti 74,6 %.
Skupina Slovnaft tak vďaka exportu napriek pretrvávajúcej ekonomickej kríze zvýšila celkový objem predaja ropných výrobkov v roku 2009 o 1,1 %. Na domácom trhu predaj v roku 2009 medziročne klesol o 11,2 %. Napriek tomu, že i objem predaja výrobkov sa medziročne zvýšil, tržby z ich predaja v minulom roku v porovnaní s rokom 2008 klesli až o 32 %. Podľa hovorcu sú hlavným faktorom poklesu tržieb nižšie kótované ceny ropných výrobkov.
V roku 2009 prevádzková strata skupiny Slovnaft dosiahla 62,1 milióna eur v porovnaní so ziskom 55,4 milióna eur v roku 2008. Prevádzkovú stratu ovplyvnil najmä nepriaznivý vývoj externého prostredia v dôsledku globálnej ekonomickej krízy, najmä v podobe výrazne nižších kótovaných cien palív. V prípade motorovej nafty, ktorá tvorí približne polovicu tržieb skupiny Slovnaft, bol prepad spracovateľských marží (tzv. crack spreadov) oproti minulému obdobiu zaznamenaný o 68 %, čo výrazne ovplyvnilo prevádzkový výsledok.
Naopak, k zlepšeniu došlo v petrochemickom segmente, ktorý v porovnaní s rokom 2008 zredukoval prevádzkovú stratu o 21,5 milióna eur. V roku 2009 vzrástol zahraničný predaj polymérov v roku 2009 o 10,2 %, zatiaľ čo predaj na domácom trhu mierne poklesol o 0,1 %.
Vplyv nepriaznivého externého prostredia v štvrtom štvrťroku 2009 naďalej pretrvával, k čomu sa pridal aj sezónny pokles predaja ako i vplyv jednorazových položiek. V týchto podmienkach sa skupina Slovnaft naďalej sústredila na systematické opatrenia v snahe znížiť vplyv hospodárskej recesie. V tomto mimoriadne ťažkom prostredí sa skupine Slovnaft podarilo nielen znížiť prakticky všetky prevádzkové náklady a udržať si trhové pozície doma i v okolitých krajinách, ale zachovala si i finančnú stabilitu.
Štúrovská celulózka zaujala dvoch investorov
11. 2. 2010
Írsko-holandský papierenský koncern Smurfit Kappa zverejnil už pred pol rokom, že na jar tohto roku uzavrie tuzemskú celulózku v juhoslovenskom Štúrove. Napokon môže však dôjsť k jej oživeniu a záchrane vyše tristo pracovných miest. Smurfit Kappa rokuje o predaji so záujemcami z juhočeskej papierenskej spoločnosti JIP-Papírny Větřní a nadnárodného koncernu Mondi.
Rokovania sú ešte len na začiatku a žiadna konkrétna ponuka nepadla. V prípade českej firmy by papierenskú výrobu v Štúrove mohla zachrániť spoločnosť, ktorá v nedávnej minulosti mala problémy s vlastnými dlhmi a vysokými stratami. Po vstupe terajšieho vlastníka – českého podnikateľa z oblasti kamiónovej dopravy a stavebníctva Josefa Hanzalíka sa JIP-Papírny dostali do oveľa lepšej kondície. Podnik ležiaci blízko Českého Krumlova už vlani získal severočeské Olšanské papírny neďaleko Olomouca. Druhý najväčší český výrobca papiera dnes v oboch fabrikách zamestnáva 700 ľudí a ročne vyrába papierové produkty za dve a štvrť miliardy českých korún.
Rokovania medzi zmienenými spoločnosťami Smurfit Kappa a Mondi novinám potvrdili viaceré dôveryhodné zdroje.