Nové inštitúty zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností a družstiev
14. 7. 2023
Nový právny predpis prináša nové inštitúty súvisiace s fúziami spoločností.
Prvý inštitút odštiepenie - inštitút zodpovedajúci čiastočnému rozdeleniu, kedy rozdeľovaná spoločnosť nezaniká a jej časť sa odčleňuje do inej spoločnosti. Predmetnú úpravu vyžaduje smernica (EÚ) 2019/2121 pre cezhraničné rozdelenia, predkladateľ ju však rozširuje aj na rozdelenia vnútroštátne s cieľom poskytnúť spoločnostiam ďalšiu možnosť ako svoje podnikanie usporiadať.
Druhý inštitút cezhraničné rozdelenie – smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, ktorý má podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ – ide o také rozdelenie spoločnosti, kedy nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť a je prítomný cezhraničný element v podobe aspoň jednej zúčastnenej alebo nástupníckej spoločnosti zapísanej v inom členskom štáte EÚ.
Tretí inštitút cezhraničná zmena právnej formy – rovnako smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, kedy spoločnosť mení sídlo z jedného členského štátu do druhého a zároveň sa mení aj jej právna forma v súlade s právom štátu po zmene právnej formy.
Nová právna úprava si vyžiadala zmeny aj v zákone č. 530/2003 Zb. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláške č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. V súvislosti so zmenami v terminológii ako aj zavedením nových inštitútov cezhraničných premien sa zavádzajú ďalšie zmeny a legislatívno-technické úpravy v iných platných právnych predpisoch, nevyhnutné na to, aby sa dali vnútroštátne, ale aj cezhraničné premeny uskutočniť.
K
Poštová banka vstupuje na preplnený hypotekárny trh
4. 4. 2017
Nový produkt môže klientom znížiť úrok výrazne pod jedno percento. Musia však splniť dôležitú podmienku, mať značné úspory vo výške maximálne polovice požičanej sumy.
Do konkurenčného prostredia lacných hypoték vstupuje nový hráč – Poštová banka. Na trh s úvermi na bývanie ponúka úrok 1,45 percenta, ktorý si môžete znížiť na 0,725 percenta, ale s dôležitou podmienku. Musíte mať v tomto finančnom dome nasporených aspoň 50 percent zo sumy, ktorú si chcete požičať. Výška sporenia vám automaticky znižuje úrok na úvere. „Prišli sme na trh s modelom, ktorý nie je na Slovensku bežný,“ vysvetľuje pre HN Andrej Zaťko, generálny riaditeľ Poštovej banky. Odborníci však tvrdia, že podobný produkt už ponúkala v minulosti aj iná banka. „Offsetové hypotéky už na Slovensku poskytovala mBank, takže ľudia ju už poznajú,“ povedal Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ portálu Finančný kompas.
zdroj: hnonline.sk
Ako hodnotia zahraniční investori situáciu u nás?
30. 3. 2017
Zahraniční investori hodnotia ekonomickú situáciu na Slovensku pozitívne. Podľa nich je najlepšia za posledných osem rokov. Negatívne však vnímajú nedostatok pracovnej sily. Vláda by sa mala podľa firiem tiež viac zaoberať bojom proti korupcii a neserióznym praktikám vo verejnom obstarávaní. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu medzi investormi v Európe, ktorý dnes predstavila Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora (SNOPK).
Súčasnú ekonomickú situáciu na Slovensku vníma pozitívne 45 percent opýtaných, uspokojivá je podľa 47 percent a zlá je podľa 8 percent opýtaných. "Riaditelia a konatelia v tomto prieskume sú oveľa viac optimistickejší, ako to bolo vlani. Očakávania, ktoré hodnotia ekonomickú situáciu ako nepriaznivú, klesli pod 10 percent. To je pozitívne," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii obchodný radca Veľvyslanectva Rakúskej republiky na Slovensku Hans Christian Kügerl. Predpoklad zlepšenia ekonomiky očakáva v ďalšom priebehu tohto roka 35 percent firiem, avšak mierna väčšina s podielom 53 percent očakáva nezmenenú celkovú hospodársku situáciu. "Vidíme, že nálada je rovnomerne pozitívna s ľahko stúpajúcou tendenciou. Po tom, ako sa čísla ekonomického rastu upravia smerom nahor, môžeme očakávať, že pozitívne nálady v ďalšom roku ešte vzrastú," predpokladá Kügerl.
zdroj: hnonline.sk
Štát opraví schátrané vlakové stanice
28. 3. 2017
Motoristov, ktorých chceme preorientovať na hromadnú dopravu, či zahraničných turistov odrádza už prvý kontakt so železnicami. Na mnohých staniciach sú realitou nefunkčné osvetlenie, chýbajúce lavičky alebo opadaná omietka.
Nový investičný plán Železníc Slovenskej republiky na roky 2017 až 2019 ráta s opravou dvadsiatich piatich nádraží. Lepšej stanice sa dočkajú Lučenec, Ružomberok či Štrba. Revitalizácia staníc ide u nás pomaly, železnice sa pri nej totiž nemôžu spoliehať na eurofondy. Z nich sa môže financovať napríklad modernizácia tratí, ale nie opravy staničných budov.
zdroj: hnonlin.esk
Na Slovensku pracujú tisíce migrantov
23. 3. 2017
Slovensko nie je pripravené na príchod väčšieho počtu pracovníkov z cudziny. A to aj napriek nepomeru, keď v zahraničí pracuje 300-tisíc Slovákov a u nás necelých 37-tisíc cudzincov. Pritom zahraniční pracovníci nie sú hrozbou. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce a Ekonomickej univerzity v Bratislave.
„Migranti idú do sektorov a povolaní, kde je nedostatok pracovných síl, práve tam, kde ich potrebujeme. Slovákom konkurujú veľmi málo, pretože prichádzajú tam, kde sú neobsadené pracovné miesta,“ zdôraznil Kahanec s tým, že je potrebné, aby sa migranti čo najskôr integrovali. „Migrácia musí byť legálna, v súlade s legislatívou SR a migranti by mali mať vytvorené rovnaké podmienky ako domáci pracovníci,“ dodal Kahanec. Len za posledný rok sa počet pracujúcich cudzincov na Slovensku zvýšil o viac ako štvrtinu. Hoci historicky Slováci vždy viac migrovali za prácou, na opačný trend, keď u nás bude pôsobiť viac cudzincov, nie sme pripravení. „V minulosti sa to stalo Írom a Španielom, ktorí migrovali za prácou. V posledných desaťročiach sa situácia otočila a na ich pracovné trhy smerovalo množstvo zahraničných pracovníkov. To sa môže stať aj nám. Musíme sa na to pripraviť,“ upozornil Kahanec. Podľa Kahanca príchod cudzincov je dôkazom, že možnosti na našom pracovnom trhu sa zlepšujú, a to by mohlo prilákať späť aj mnohých Slovákov, ktorí odišli za prácou do iných členských krajín EÚ. Vláda však musí byť v tomto smere aktívnejšia. „Slovensko nevyvíja aktivity, aby späť pritiahlo Slovákov pracujúcich v zahraničí. Nemáme na to pripravenú administratívu. Ich návrat je často komplexná téma. V zahraničí ich registrovali v iných systémoch zdravotného a sociálneho zabezpečenia. Je preto potrebné zabezpečiť, aby sa dokázali opäť, jednoducho a čo najskôr zaregistrovať aj na Slovensku,“ konštatoval Kahanec s tým, že návrat Slovákov domov má aj širší rozmer, ktorý je potrebné využiť.
„Migranti sú aj na to, aby pomáhali vytvárať vzťahy s prostredím, kde dlho žili a pohybovali sa. Potvrdzujú to dáta a je to benefit pre vysielajúcu krajinu,“ dodal Kahanec.