Nové inštitúty zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností a družstiev
14. 7. 2023
Nový právny predpis prináša nové inštitúty súvisiace s fúziami spoločností.
Prvý inštitút odštiepenie - inštitút zodpovedajúci čiastočnému rozdeleniu, kedy rozdeľovaná spoločnosť nezaniká a jej časť sa odčleňuje do inej spoločnosti. Predmetnú úpravu vyžaduje smernica (EÚ) 2019/2121 pre cezhraničné rozdelenia, predkladateľ ju však rozširuje aj na rozdelenia vnútroštátne s cieľom poskytnúť spoločnostiam ďalšiu možnosť ako svoje podnikanie usporiadať.
Druhý inštitút cezhraničné rozdelenie – smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, ktorý má podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ – ide o také rozdelenie spoločnosti, kedy nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť a je prítomný cezhraničný element v podobe aspoň jednej zúčastnenej alebo nástupníckej spoločnosti zapísanej v inom členskom štáte EÚ.
Tretí inštitút cezhraničná zmena právnej formy – rovnako smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, kedy spoločnosť mení sídlo z jedného členského štátu do druhého a zároveň sa mení aj jej právna forma v súlade s právom štátu po zmene právnej formy.
Nová právna úprava si vyžiadala zmeny aj v zákone č. 530/2003 Zb. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláške č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. V súvislosti so zmenami v terminológii ako aj zavedením nových inštitútov cezhraničných premien sa zavádzajú ďalšie zmeny a legislatívno-technické úpravy v iných platných právnych predpisoch, nevyhnutné na to, aby sa dali vnútroštátne, ale aj cezhraničné premeny uskutočniť.
K
Slovensko stagnuje kvôli absencii reforiem
31. 3. 2018
Posledné dni sa objavili rebríčky, v ktorých Slovensko v oblastiach ako kvalita podnikateľského prostredia a stabilita ekonomiky stagnuje či dokonca dramaticky prepadáva.
Slovensko začalo z pohľadu kľúčových rebríčkov konkurencieschopnosti po viacročnej stagnácii strácať svoju pozíciu. V niektorých ukazovateľoch patrí dokonca medzi najhoršie krajiny Európskej únie (EÚ). Z výsledkov správy Doing Business 2017 z roku 2016 vyplynulo zhoršenie postavenia Slovenska v rámci EÚ z 15. – 16. miesta na 18. pozíciu. Najnovšia správa z roku 2017 toto umiestnenie potvrdzuje a konštatuje čiastočné zväčšenie medzery medzi Slovenskom a špičkou rebríčka v oblasti podnikateľského prostredia. V rebríčku stability ekonomiky medzi európskou dvadsaťosmičkou sa Slovensko umiestnilo na 16. mieste. Medziročne si výrazne pohoršilo, keď vlani skončilo na deviatom mieste. V roku 2012 sa dokonca umiestnilo na piatom mieste. Vyplýva to z tohtoročného výskumu Allianz Euro Monitor, ktorý každoročne hodnotí stabilitu a zdravie ekonomík eurozóny na základe dvadsiatich ukazovateľoch v štyroch hlavných oblastiach. Medzi hlavné oblasti patria rozpočtová udržateľnosť, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a produktivita a v neposlednom rade zahraničný dlh.
Slovenská ekonomika porastie pomalšie, než sa očakávalo
29. 3. 2018
Analytici zároveň očakávajú pozitívny vývoj na trhu práce. V tomto roku by mal rast zamestnanosti dosiahnuť 1,8 percenta. Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť tempom 4,2 percenta. V budúcom roku by mal rast hrubého domáceho produktu (HDP) zrýchliť na 4,7 percenta a v roku 2020 by mal rast dosiahnuť 4 percentá. Vyplýva to z najnovšej strednodobej predikcie Národnej banky Slovenska (NBS). Slovenská centrálna banka mierne zhoršila odhad rastu slovenského hospodárstva pre tento rok o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.). V predchádzajúcej prognóze NBS očakávala rast HDP v roku 2018 na úrovni 4,3 percenta. Pre budúci rok odhad rastu ekonomiky oproti predchádzajúcej prognóze nezmenila a pre rok 2020 zlepšila odhad rastu oproti minulej prognóze o 0,2 p.b. "V porovnaní s predchádzajúcou predikciou došlo len k miernym úpravám, ktoré súviseli s nižšími cenami ropy, potravín a so silnejším zahraničným dopytom," povedal na utorkovej tlačovej konferencii guvernér NBS Jozef Makúch.
Čo malo vplyv na predpoveď.Vplyv na predikciu má posun nábehu rozšírených produkčných kapacít v automobilovom priemysle. NBS totiž očakáva posun nábehu automobilky Jaguar Land Rover o 1. štvrťrok. Na vyhliadky NBS mali vplyv aj nižšie ceny komodít, najmä ropy a do predikcie boli podľa Makúcha zapracované aj zmeny v Zákonníku práce týkajúce sa zavedenia 13. a 14. platu, ako aj zvýšenia príplatkov za prácu. "Stále hovoríme o tom, že predpoklady pre hospodársky rast sú veľmi dobré, aj zahraničné prostredie sa zlepšuje a taktiež aj investície pomáhajú zlepšovať rastový potenciál ekonomiky," uviedol pred novinármi viceguvernér NBS Ľudovít Ódor. Inflácia by sa mala prehupnúť mierne nad dve percentá. V tomto roku by mala byť na úrovni 2,3 percenta. V budúcom roku by mala dosiahnuť úroveň 2,2 percenta a v roku 2020 má byť tiež na rovnakej úrovni. "Očakávame v celom horizonte predikcie, že inflácia bude okolo magických 2 percent," dodal Ódor.
Situácia na trhu práce bude priaznivá. NBS podľa predikcie očakáva aj pozitívny vývoj na trhu práce. V tomto roku by mal rast zamestnanosti dosiahnuť 1,8 percenta, v budúcom roku by mal byť rast na úrovni 1,2 percenta a v roku 2020 by mala predstavovať 1,1 percenta. "Na trhu práce citiť relatívne silný dopyt, ale ponuka za ním zaostáva. Aj keď naráža trh práce na niektoré limity, tak zamestnanosť stále rastie," doplnil Ódor s tým, že zamestnávatelia ešte dokážu pracovné miesta obsadzovať ľuďmi z radov nezamestnaných. NBS predpokladá mieru nezamestnanosti v tomto roku na úrovni 7,2 percenta, v roku 2019 by mala dosiahnuť 6,6 percenta a v roku 2020 by mala dosiahnuť 6 percent. Pre tento aj najbližší rok národná banka zhoršila mierne odhad poklesu nezamestnanosti. Na Slovensku by mal pokračovať aj rast nominálnych a reálnych miezd. Odhad rastu priemernej nominálnej mzdy NBS pre tento rok zlepšila o 0,3 p.b., pričom by mal byť na úrovni 5,4 percenta.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Politická kríza nemala vplyv na ekonomický vývoj Slovenska
29. 3. 2018
Guvernér Národnej banky Slovenska potvrdili, že neexistuje dôvod na to, aby politická kríza mala významnejší vplyv na ekonomický vývoj krajiny. Politická kríza na Slovensku neohrozila vývoj slovenskej ekonomiky.
Národná banka Slovenska (NBS) pre to nemusela robiť úpravy vo svojej najnovšej strednodobej predikcii. Guvernér NBS Jozef Makúch v súvislosti s politickou krízou v krajine pripomenul aj stanovisko ratingových agentúry, ktoré tiež potvrdili, že neexistuje dôvod na to, aby politická kríza mala nejaký významnejší vplyv na ekonomický vývoj Slovenska. "Ekonomické fundamenty sú zdravé, a preto sa ani neočakáva nejaká zmena ratingu alebo niečo podobné. Takisto sa ani neočakávalo, že budeme musieť niečo zapracovať do predikcie z pohľadu tohto vývoja. Je to vývoj, ktorý nemajú zásadný vplyv na ekonomiku a jej fundamenty," poznamenal na utorkovej tlačovej konferencii Makúch. Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor zase pripomenul, že neexistujú ani rozdiely medzi aktuálnym a minulým programom vlády. "Keď sa pozrieme aké sú veľké rozdiely vo vládnom programe, tak to pre nás neimplikuje, že by sme museli prognózy prerábať," doplnil Ódor.
Politická kríza nemala vplyv na ekonomický vývoj Slovenska
28. 3. 2018
Politická kríza na Slovensku neohrozila vývoj slovenskej ekonomiky. Národná banka Slovenska (NBS) pre to nemusela robiť úpravy vo svojej najnovšej strednodobej predikcii. Guvernér NBS Jozef Makúch v súvislosti s politickou krízou v krajine pripomenul aj stanovisko ratingových agentúry, ktoré tiež potvrdili, že neexistuje dôvod na to, aby politická kríza mala nejaký významnejší vplyv na ekonomický vývoj Slovenska.
"Ekonomické fundamenty sú zdravé, a preto sa ani neočakáva nejaká zmena ratingu alebo niečo podobné. Takisto sa ani neočakávalo, že budeme musieť niečo zapracovať do predikcie z pohľadu tohto vývoja. Je to vývoj, ktorý nemajú zásadný vplyv na ekonomiku a jej fundamenty," poznamenal na utorkovej tlačovej konferencii Makúch. Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor zase pripomenul, že neexistujú ani rozdiely medzi aktuálnym a minulým programom vlády. "Keď sa pozrieme aké sú veľké rozdiely vo vládnom programe, tak to pre nás neimplikuje, že by sme museli prognózy prerábať," doplnil Ódor. Slovenská centrálna banka v utorok zverejnila najnovšiu strednodobú predikciu, v ktorej pre tento rok mierne zhoršila odhad rastu slovenskej ekonomiky. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by mal v roku 2018 dosiahnuť 4,2 percenta. Oproti predchádzajúcej predikcii sa odhad rastu zhoršil o 0,1 percentuálneho bodu. V budúcom roku by mal rast HDP dosiahnuť 4,7 percenta, v roku 2020 by mal byť na úrovni štyroch percent.