Nové inštitúty pri premene obchodných spoločností a družstiev
1. 5. 2023
Novým zákonom o premene obchodných spoločností a družstiev by sa mali od marca 2024 zaviesť nové inštitúty, ktorými bude dochádzať k premene spoločností.
Odštiepenie – inštitút zodpovedajúci čiastočnému rozdeleniu, kedy rozdeľovaná spoločnosť nezaniká a jej časť sa odčleňuje do inej spoločnosti. Predmetnú úpravu vyžaduje smernica (EÚ) 2019/2121 pre cezhraničné rozdelenia, predkladateľ ju však rozširuje aj na rozdelenia vnútroštátne s cieľom poskytnúť spoločnostiam ďalšiu možnosť ako svoje podnikanie usporiadať.
Cezhraničné rozdelenie – smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, ktorý má podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ – ide o také rozdelenie spoločnosti, kedy nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť a je prítomný cezhraničný element v podobe aspoň jednej zúčastnenej alebo nástupníckej spoločnosti zapísanej v inom členskom štáte EÚ,
Cezhraničná zmena právnej formy – rovnako smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, kedy spoločnosť mení sídlo z jedného členského štátu do druhého a zároveň sa mení aj jej právna forma v súlade s právom štátu po zmene právnej formy.
Navrhovaná právna úprava si vyžiadala zmeny aj v zákone č. 530/2003 Zb. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláške č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. V súvislosti so zmenami v terminológii ako aj zavedením nových inštitútov cezhraničných premien sa navrhujú ďalšie zmeny a legislatívno-technické úpravy v iných platných právnych predpisoch, nevyhnutné na to, aby sa dali vnútroštátne, ale aj cezhraničné premeny uskutočniť.
K
Na Slovensku bude ohrozených až 350-tisíc pracovných miest
23. 4. 2021
Na Slovensku bude v horizonte rokov 2021 až 2035 ohrozených takmer 350-tisíc pracovných miest. Tvrdí to inštitút stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica.
Podľa odborníkov sú hlavnými dôvodmi úbytkov pracovných miest štrukturálne zmeny ekonomiky, ktoré v sebe zahŕňajú procesy automatizácie a robotizácie, či zmenu orientácie od produkcie tovarov k poskytovaniu služieb.
Najväčší pokles pracovných miest možno očakávať v strojárstve, automobilovom priemysle, stavebníctve a doprave.
Inštitút upozornil, že strata 350-tisíc pracovných miest by znamenala výpadok sociálnych odvodov na úrovni 3,1 miliardy eur ročne, zdravotných odvodov v objeme 1,2 miliardy ročne a výberu dane z príjmov fyzických osôb vo výške 264,7 milióna eur ročne.
Riešením by podľa odborníkov mohla byť podpora tvorby nových podnikateľských príležitostí a pracovných miest v sektoroch, ako sú služby, zdravotníctvo a sociálna pomoc, pôdohospodárstvo či výskum a vývoj.
Inštitút dodal, že na zvrátenie negatívneho vývoja zamestnanosti by bolo dobré hospodársky rast a rozvoj slovenského vidieka zabezpečiť prostredníctvom podpory poľnohospodárskej prvovýroby, domáceho spracovania poľnohospodárskych komodít a poskytovania komplexných služieb agroturizmu.
"Dosiahnutím potravinovej sebestačnosti Slovenska v základných potravinách a vybudovaním siete poskytovateľov agroturistických služieb je možné vytvoriť na slovenskom vidieku do roku 2035 až 50-tisíc nových pracovných miest, čo znamená priemernú ročnú tvorbu približne 40 pracovných miest na okres," vyčíslili analytici.
V oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb experti odporúčajú zaviesť príspevok na dlhodobú starostlivosť pre seniorov a osoby odkázané na takúto starostlivosť ako kľúčový prvok tvorby nových pracovných miest.
V
Zmena veku odchodu do dôchodku
21. 4. 2021
Od 1. januára 2021 sa zmenil dôchodkový vek poistencov (žien aj mužov) narodených v rokoch 1957 až 1965, ktorým sa neodpočítalo šesť mesiacov v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného poistenca.
Dôchodkový vek sa upravil tak, aby každý poistenec, ktorý vychoval deti, mal znížený dôchodkový vek o šesť mesiacov za každé vychované dieťa v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného poistenca, ktorý sa narodil v tom istom kalendárnom roku. Súčasne sa určil aj
– spôsob kompenzácie dôchodkových nárokov poistencov, ktorí do dôchodku už odišli a na účely určenia dôchodkového veku im nebola zohľadnená výchova dieťaťa,
– spôsob kompenzácie poistencov, ktorí dôchodkový vek ešte nedovŕšili, ale podľa novely zákona je ich dôchodkový vek nižší a dovŕšili by ho pred 1. januárom 2021.
Kompenzácia bude mať formu jednorazového doplatku k starobnému dôchodku alebo formu percentuálneho zvýšenia starobného dôchodku. Formou percentuálnej kompenzácie sa zvýšia aj dôchodky poistencov, ktorým bol do 31. decembra 2020 priznaný predčasný starobný dôchodok a ich dôchodkový vek sa znížil. O nároku na zvýšenie dôchodku Sociálna poisťovňa rozhodne zároveň s priznaním starobného a predčasného starobného dôchodku, ak bude rozhodovať po 31. decembri 2020 alebo do 31. decembra 2022, ak rozhodla o priznaní dôchodku pred 1. januárom 2021.
K
Dopyt po IT odborníkoch je rekordný
16. 4. 2021
Portál Profesia eviduje rekordný počet IT ponúk. Informovala o tom hovorkyňa portálu Nikola Richterová. Zvýšený dopyt po slovenských IT špecialistoch cítiť aj zo zahraničia.
Portál vyzdvihol, že koronakríza spôsobila v 2. kvartáli vlaňajška prepad počtu pracovných ponúk aj v oblasti IT. To je však už minulosťou.
"Zamestnávatelia uverejnili za marec tohto roka 3513 pracovných inzerátov. Prvýkrát sa stalo, že počet ponúk v informačných technológiách presiahol hranicu 3000," vyčíslila hovorkyňa.
Celkovo za 1. kvartál zamestnávatelia v IT oblasti zverejnili vyše 9-tisíc ponúk, čo sa za 24-ročnú históriu portálu ešte nestalo.
Za prvé tri mesiace tohto roka boli najžiadanejší programátori, pričom najväčší dopyt bol po špecialistoch na programovacie jazyky Java, JavaScript, C#, C++ či Python. Žiadaní boli aj softvéroví inžinieri, IT konzultanti, IT analytici, špecialisti IT podpory, IT testeri, správcovia informačného systému, systémoví administrátori, IT architekti a databázoví analytici.
V
Spresnenie povinnosti zamestnávateľa
14. 4. 2021
Povinnosti zamestnávateľa sa spresnili v prípade, pokiaľ ide o zvýšené náklady zamestnanca, keď musí zamestnancovi uhrádzať za podmienok podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce preukázateľné zvýšené výdavky s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce (napr. náklady na elektrinu, na nadštandardné pripojenie na internet potrebné na výkon práce).
Určenie nákladov sa robí v každom prípade osobitne. O použití vlastných prostriedkov musí existovať dohoda so zamestnancom (§ 145 ods. 2 ZZ), pričom bez dohody zamestnancovi nepatrí ani náhrada nákladov ako ani náhrada škody na vlastných veciach, ktoré použil na výkon práce bez súhlasu zamestnávateľa. Predmetom dohody (resp. rozsah môže vyplývať aj z vnútorného predpisu) je aj otázka úhrady nákladov, spôsobu ich preukazovania. Povinnosť preukázať zvýšené náklady má zamestnanec. Ustanovilo sa tiež právo tohto zamestnanca na prístup k prehlbovaniu kvalifikácie, t. j. aby mal rovnako ako zamestnanci na pracoviskách zamestnávateľa, možnosť zúčastniť sa školení (fyzických alebo „digitálnych“ avšak aj s ohľadom na možnosť začlenenia aj do fyzického kolektívu zamestnancov, nielen do toho virtuálneho tam, kde je to možné).
Ustanovila sa aj forma práva na odpojenie sa zamestnanca, ktoré je konštruované ako právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času (ak nejde o prácu nadčas, pracovnú pohotovosť) v čase prekážok v práci, dovolenky a zákaz hodnotiť toto nevykonávanie práce zo strany zamestnávateľa ako porušenie pracovnej disciplíny. Dôležitý aspekt pri domáckej práci a telepráci, a to zásadu zákazu znevýhodnenia (t. j. diskriminácie tohto zamestnanca) v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, resp. zásadu zákazu zvýhodnenia (t. j. diskriminácie zamestnancov na pracoviskách zamestnávateľa) sa zachoval.
K