Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.

Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.

Nikdy neposudzuje ako zlomyseľnosť to, čo môže spokojne byť aj hlúposťou.

Osoba na najvplyvnejšom mieste organizácie skôr či neskôr celý svoj čas spotrebuje na schôdzovanie a podpisovanie pošty.

Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.