Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Jestvujú tri metódy ako žiť: žobrať, kradnúť alebo niečo urobiť. (Miraeau)
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Život je žart...
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
(Myšlienky bez cla)
Murphyho postrehy
Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.
Práca nie je nákazlivá choroba. To, že pracujú iní, ešte neznamená, že musíš pracovať aj ty.
Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.
(Murphyho zrnká II)
Murphyho zákonník
Ak sa môže naraz pokaziť viac vecí, tak sa budú kaziť tak, aby z toho bol čo najväčší trapas.
Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.
Peniaze sú guľaté, ale rýchlosť, akou sa kotúľajú, je určovaná smerom ich pohybu.
(Murphyho zrnká II)
Informácie pre šéfa
Omyl je jednou z ciest ako postupovať k cieľu. A vôbec to nemusí byť cesta najdlhšia.
V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.
Doba čakania na doplňujúcu informáciu sa predlžuje v závislosti od toho, ako urgentne musí byť rozhodnutie prijaté.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)