Murphy radí
Zákony odkladania
Skoro do všetkého je ľahšie sa zamiešať, ako sa z toho vymotať.
Odkladanie je najvražednejšia forma zamietnutia.
Odkladanie, ktoré vydrží až dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.
Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
(Murphyho zákony v bájkach)
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Nebo je v nebi
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
(Murphyho zákonník)