Nominálna mesačná mzda sa na Slovensku v júni zvýšila vo všetkých odvetviach ekonomiky
15. 8. 2023
Mzdy vo väčšine z nich narástli dvojciferným tempom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Nominálna mesačná mzda sa počas júna zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach ekonomiky. Negatívnemu vplyvu vysokej inflácie odolala v júni polovica sledovaných odvetví.
Najvyšší rast nominálnej mesačnej mzdy predstavoval 15 % a naďalej si ho zachoval sektor ubytovania s priemernou mzdou 1082 eur. Najnižšie tempo rastu miezd pod úrovňou 10 % bolo v doprave, skladovaní, informáciách a komunikácii.
Reálne mzdy vzrástli najdynamickejšie v sektore ubytovania, a to o 3,8 %. Miernejšie rasty miezd boli sledované vo vybraných trhových službách, v stavebníctve či v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Pokles reálnych miezd zaznamenal ŠÚ SR v doprave a skladovaní, v predaji a oprave vozidiel, v priemysle a najvýraznejšie poklesli mzdy v odvetví informácie a komunikácie, konkrétne o 4,5 %.
V absolútnej hodnote najvyššie mzdy nad úrovňou 2400 eur mesačne boli v informáciách a komunikácii, vo väčšine mesačne sledovaných odvetví sa priemerná mzda pohybovala od 1046 eur do 1458 eur. Najnižšie mzdy za prvý polrok pretrvali v stavebníctve na úrovni 996 eur a v činnosti reštaurácií a pohostinstiev, kde boli mzdy na úrovni 694 eur.
Pokles zamestnanosti v slovenskom hospodárstve pokračoval aj v júni. Medziročný pokles bol v 7 z 10 sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší medziročný pokles zamestnanosti zaznamenali v oblasti reštaurácií, pohostinstiev a veľkoobchode.
V oboch odvetviach pokles prekročil 3 %, pričom vo veľkoobchode klesá počet zamestnaných osôb od začiatku roka. Pokles zamestnanosti medzi 1,5 % do 1,8 % bol v maloobchode, vybraných trhových službách a tiež v predaji a oprave motorových vozidiel.
Za prvý polrok sa počet zamestnancov medziročne zvýšil v 5 z 10 sledovaných odvetví, najviac však v ubytovaní o 3,9 % a stavebníctve o 2,5 %. Naopak, zamestnancov bolo menej vo vybraných trhových službách o 2,7 %, veľkoobchode o 2 %, doprave a skladovaní o 0,5 % a v priemysle o 0,4 %.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Platby kartami sa zvýšili o niekoľko percent
16. 2. 2009
Po prechode na euro namiesto kovových či papierových eur používajú Slováci pri platení častejšie plastové karty.
Podľa informácií bánk
sa počet platieb kartami v januári zvýšil v porovnaní so záverom minulého roka
približne o 10 percent. Porovnanie prvého mesiaca nového roka s januárom 2008
ukázalo dokonca nárast v platení
kartami od 20 do 40 percent.
Okrem toho, že sa karty pri platení používajú častejšie,
platí sa nimi aj za menšie nákupy. Tento spôsob využívajú aj ľudia, ktorí tak
doteraz nerobili.
Od januára je pre Slovákov lacnejšie
aj používanie kariet aj v zahraničí.
Prechod na euro napríklad zlacnil poplatok za výber hotovosti z bankomatu.
Platí to však len pre výber eurohotovosti v tých krajinách, kde bankomaty
spoločnú menu vydávajú.
Skúsenosti bánk z prvého mesiaca tohto roka ukazujú, že vďaka nižším
poplatkom aj spoločnej mene ľudia
vyberajú v zahraničí hotovosť častejšie ako v minulom roku. Okrem výberov hotovosti
sa podľa bánk karty častejšie využívajú aj na platenie za nákupy v
zahraničí.
Klasické internetové kaviarne už na seba nezarobia
16. 2. 2009
Lacné ponuky internetových pripojení pre domácnosti a bezdrôtové pripojenie väčšinu prevádzok donútilo opustiť tento biznis.
Tíe, čo zostali, sú nútené postupne meniť klasický
model poskytovania prístupu na internet. Možnosť preháňať sa po informačnej
diaľnici sa tak často stáva len doplnkovou službou gastronomických zariadení.
Predávať pripojenie po minútach má dnes zmysel len turistom.
Rozmáhajúca sa sieť bezplatného internetu v
knižniciach a na verejných miestach rapídne zredukovali počty kaviarní s
pripojením na sieť. Väčšina firiem chápe, že len z internetu nevyžijú. Pokiaľ
chcú v tomto biznise zotrvať, musia zmeniť stratégiu. Z internetu, ako z
hlavného produktu sa tak stáva len doplnková služba.
Čoraz obľúbenejšie sa tak stávajú hybridné pohostinné
zariadenia, ktoré kombinujú bar, kútik na surfovanie spolu s herňou a
priestorom na sedenie.
Vyhliadky lízingových spoločností
13. 2. 2009
Spomaľovanie hospodárskeho vývoja ovplyvnilo záujem podnikateľov o prenájom. Pokles zasiahol financovanie nákladných a úžitkových automobilov a strojov a zariadení. Výnimkou boli osobné automobily, o prefinancovanie ktorých záujem neklesá.
Vývoj lízingového trhu zatiaľ nie je možné predvídať. Takmer
všetky lízingové spoločnosti sú vlastnené bankami a nemôžu si dovoliť neisté
obchody.
Pokles trhu s nehnuteľnosťami pokračuje
12. 2. 2009
Realitní analytici očakávajú, že celosvetovo padne o ďalších päť percent v porovnaní s vlaňajškom. Ešte horšie to bude v Európe. Tam sa prepad cien predpokladá dokonca až do desiatich percent.
Týka sa to tak kancelárskych priestorov, nákupných a
zábavných centier ako aj apartmánov. Dôvodom, na ktorom sa analytici zhodujú,
je predovšetkým pokračujúca absencia úverovania zo strany bánk a recesia. Tento objem už minulý rok padol
celosvetovo o 59 percent na 435 miliónov dolárov, čo je podľa štatistík
najnižší objem od roku 2004. Kým v minulom roku bol prepad hlavne za
Atlantikom, pesimistickú štafetu tento
rok preberie Európa.
Trh avizuje predovšetkým prebytok luxusných prenájmov
kancelárií a hotelov.
Aktivitu na strane developerov by mohla zvýšiť výstavba
"na mieru" pri
priestoroch pre oblasť priemyslu
a logistiky.