Nominálna mesačná mzda sa na Slovensku v júni zvýšila vo všetkých odvetviach ekonomiky
15. 8. 2023
Mzdy vo väčšine z nich narástli dvojciferným tempom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Nominálna mesačná mzda sa počas júna zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach ekonomiky. Negatívnemu vplyvu vysokej inflácie odolala v júni polovica sledovaných odvetví.
Najvyšší rast nominálnej mesačnej mzdy predstavoval 15 % a naďalej si ho zachoval sektor ubytovania s priemernou mzdou 1082 eur. Najnižšie tempo rastu miezd pod úrovňou 10 % bolo v doprave, skladovaní, informáciách a komunikácii.
Reálne mzdy vzrástli najdynamickejšie v sektore ubytovania, a to o 3,8 %. Miernejšie rasty miezd boli sledované vo vybraných trhových službách, v stavebníctve či v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Pokles reálnych miezd zaznamenal ŠÚ SR v doprave a skladovaní, v predaji a oprave vozidiel, v priemysle a najvýraznejšie poklesli mzdy v odvetví informácie a komunikácie, konkrétne o 4,5 %.
V absolútnej hodnote najvyššie mzdy nad úrovňou 2400 eur mesačne boli v informáciách a komunikácii, vo väčšine mesačne sledovaných odvetví sa priemerná mzda pohybovala od 1046 eur do 1458 eur. Najnižšie mzdy za prvý polrok pretrvali v stavebníctve na úrovni 996 eur a v činnosti reštaurácií a pohostinstiev, kde boli mzdy na úrovni 694 eur.
Pokles zamestnanosti v slovenskom hospodárstve pokračoval aj v júni. Medziročný pokles bol v 7 z 10 sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší medziročný pokles zamestnanosti zaznamenali v oblasti reštaurácií, pohostinstiev a veľkoobchode.
V oboch odvetviach pokles prekročil 3 %, pričom vo veľkoobchode klesá počet zamestnaných osôb od začiatku roka. Pokles zamestnanosti medzi 1,5 % do 1,8 % bol v maloobchode, vybraných trhových službách a tiež v predaji a oprave motorových vozidiel.
Za prvý polrok sa počet zamestnancov medziročne zvýšil v 5 z 10 sledovaných odvetví, najviac však v ubytovaní o 3,9 % a stavebníctve o 2,5 %. Naopak, zamestnancov bolo menej vo vybraných trhových službách o 2,7 %, veľkoobchode o 2 %, doprave a skladovaní o 0,5 % a v priemysle o 0,4 %.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Hyundai v Čechách porušoval Zákonník práce
23. 2. 2010
Inšpektori zistili v nošoviskom závode Hyundai takmer päťdesiat porušení Zákonníka práce. Patrilo k nim to, že zamestnanci v dôsledku nariadených nadčasov často denne museli pracovať až jedenásť hodín denne. Tieto hodiny inšpekcia práce vyhodnotila ako neoprávnene nariadené. Na ďalší nadčas odmietlo vlani v decembri nastúpiť 400 zamestnancov. Postavili sa za nich odbory, ktoré vyhlásili štrajkovú pohotovosť.
Priemerná základná mzda robotníka v českom závode Hyundai dosiahla vlani 14 700 Kč (570,87 eura). Táto mzda bola o polovicu nižšia než v Škode Auto a táto mzda bola nižšia aj oproti kolínskemu závodu Toyoty a Peugeotu-Citroëna (TPCA) v Kolíne.
Ďalšie nedostatky inšpektori Štátneho úradu inšpekcie odhalili v nedostatočnej prevencii rizík práce, oneskorenom uskutočnení zdravotných prehliadok zamestnancov pracujúcich najmä v noci a nesprávne nariaďovanie nadčasov.
Išlo napríklad o to, že v prípade nadčasov zamestnanci od pondelka do štvrtka často pracovali desať hodín. Platených mali však len osem hodín riadnej zmeny a dve hodiny nadčasov s príplatkom 25 %. Dohodnutú hodinu na desiatu a obed, ako určovala kolektívna zmluva, im Hyundai neplatil.
Automobilke začala plynúť štrnásťdňová lehota, v ktorej môže požiadať o preskúmanie postupu pri kontrole. Ak by sa inšpektorát práce rozhodol pre správne konanie, firme by hrozila pokuta až do dvoch miliónov Kč. Informácie poskytol český denník Hospodářské noviny.
Súperenie autobusov a vlakov sa zostrí
22. 2. 2010
Kolísanie cien pri cestovaní autobusmi môže nahrať do kariet najväčšiemu konkurentovi autobusovej dopravy – železnici. Súperenie vlakov a autobusov sa pravdepodobne zostrí. V prvom mesiaci roku však zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa počet cestujúcich vlakmi zvýšil.
Mýto však pravdepodobne bude mať dosah na diaľkovú autobusovú dopravu. Zavedenie mýta pre autobusy je však spravodlivé. Vlaky za každý kilometer používania koľajníc platia už roky. Je načase, aby autá a autobusy platili za cesty. Aj v cestnej doprave by mal platiť rovnaký meter ako v železničnej.
Slováci šetria
19. 2. 2010
V súčasnosti sú Slováci opatrnejší v míňaní. To sa v minulom roku odrazilo na výraznejšom náraste finančného bohatstva domácností. V porovnaní s obyvateľmi okolitých krajín majú síce pomerne menej úspor, sú však aj menej zadlžení. Zdá, že Slováci a Česi neradi žijú na dlh.
Na krízu domácnosti reagovali znížením spotreby a zvýšením svojho sklonu k úsporám, napriek tomu, že schopnosť dosahovať úspory sa znížila. Slováci a Česi v rámci EÚ čerpajú aj najmenej úverov. Najviac zadlžení sú Dáni, ktorých záväzky presahujú 130 %.
Obyvatelia SR bohatstvo sústreďujú do nefinančného majetku, ktorý má väčšie zastúpenie ako v mnohých iných krajinách. Napríklad oproti Čechom vlastnia o 40 % viac bytových jednotiek. V porovnaní s krajinami západoeurópskeho regiónu Slováci sú 16 % nad priemerom.
Dôveru spotrebiteľov a ich výdavkové správania v domácnostiach strednej a východnej Európy narušil narastajúci finančný stres. Sprísnenie úverových podmienok a neistota v príjmoch a zamestnaneckých vyhliadkach patrili k hlavným dôvodom úpravy schémy spotreby domácností v stredo a východoeurópskom regióne.
Ďalšie investície pre Slovensko
18. 2. 2010
Na Slovensko smerujú ďalšie spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti spotrebnej elektroniky a dodávatelia pre našich už existujúcich investorov. Potvrdil to štátny tajomník ministerstva hospodárstva. Konkrétne podmienky sú však v štádiu rokovaní.
Na Slovensko by mal prísť taiwanský výrobca elektroniky AU Optronics, ktorý by mal postaviť v Trenčíne závod na LCD panely za vyše 190 miliónov eur a zamestnať 1300 pracovníkov.
V súčasnosti je potrebné udržať prílev zahraničných investorov. Slovensko je pre nich podľa Andrewa Cahna, výkonného riaditeľa britskej spoločnosti UK Trade and Investment veľmi atraktívne a v budúcnosti by malo byť ešte atraktívnejšie.
Pozíciu Slovenska v tomto roku i v tých nasledujúcich ratingové agentúry hodnotia pozitívne, a považujú ich za najlepšie z krajín V4. V kvalite podmienok na podnikanie by sme mali predbehnúť všetky štáty strednej a východnej Európy.
Jedným z pilierov úspešnosti krajiny je kvalitné školstvo, na atraktívnosti by nám malo pridať aj zníženie hranice investícií na poskytovanie pomoci a odstránenie administratívnych prekážok v biznise.
Problémom zostáva aj imidž našej krajiny. Briti napríklad vedia, že existuje Rakúsko, Nemecko a možno Česko, ale nepoznajú Slovensko. Ak chceme priťahovať nových investorov, musíme sa zviditeľniť.
Prvoradá je konkurencieschopnosť. Dôležitým faktorom, ktorý treba zmeniť, je celkový prístup inštitúcií, súkromných i štátnych, v oblasti etiky, efektívnosti a vymožiteľnosti práva.
Ďalšími krokmi by malo byť aj zvýšenie podpory strategických a technologických centier a rozvoj cestovného ruchu.