Nominálna mesačná mzda sa na Slovensku v júni zvýšila vo všetkých odvetviach ekonomiky
15. 8. 2023
Mzdy vo väčšine z nich narástli dvojciferným tempom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Nominálna mesačná mzda sa počas júna zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach ekonomiky. Negatívnemu vplyvu vysokej inflácie odolala v júni polovica sledovaných odvetví.
Najvyšší rast nominálnej mesačnej mzdy predstavoval 15 % a naďalej si ho zachoval sektor ubytovania s priemernou mzdou 1082 eur. Najnižšie tempo rastu miezd pod úrovňou 10 % bolo v doprave, skladovaní, informáciách a komunikácii.
Reálne mzdy vzrástli najdynamickejšie v sektore ubytovania, a to o 3,8 %. Miernejšie rasty miezd boli sledované vo vybraných trhových službách, v stavebníctve či v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Pokles reálnych miezd zaznamenal ŠÚ SR v doprave a skladovaní, v predaji a oprave vozidiel, v priemysle a najvýraznejšie poklesli mzdy v odvetví informácie a komunikácie, konkrétne o 4,5 %.
V absolútnej hodnote najvyššie mzdy nad úrovňou 2400 eur mesačne boli v informáciách a komunikácii, vo väčšine mesačne sledovaných odvetví sa priemerná mzda pohybovala od 1046 eur do 1458 eur. Najnižšie mzdy za prvý polrok pretrvali v stavebníctve na úrovni 996 eur a v činnosti reštaurácií a pohostinstiev, kde boli mzdy na úrovni 694 eur.
Pokles zamestnanosti v slovenskom hospodárstve pokračoval aj v júni. Medziročný pokles bol v 7 z 10 sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší medziročný pokles zamestnanosti zaznamenali v oblasti reštaurácií, pohostinstiev a veľkoobchode.
V oboch odvetviach pokles prekročil 3 %, pričom vo veľkoobchode klesá počet zamestnaných osôb od začiatku roka. Pokles zamestnanosti medzi 1,5 % do 1,8 % bol v maloobchode, vybraných trhových službách a tiež v predaji a oprave motorových vozidiel.
Za prvý polrok sa počet zamestnancov medziročne zvýšil v 5 z 10 sledovaných odvetví, najviac však v ubytovaní o 3,9 % a stavebníctve o 2,5 %. Naopak, zamestnancov bolo menej vo vybraných trhových službách o 2,7 %, veľkoobchode o 2 %, doprave a skladovaní o 0,5 % a v priemysle o 0,4 %.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Odporúčania pre nakladanie s eurobankovkami a mincami
23. 3. 2010
Európska komisia vydala niekoľko nezáväzných odporúčaní, čo sa s eurobankovkami a mincami môže a čo nemôže robiť. Nikto by napríklad nemal byť stíhaný za ničenie eur s nízkou nominálnou hodnotou či na umelecké účely.
Na základe odporúčaní pracovnej skupiny ELTEG (Euro Legal Tender Experts Group) zloženej z expertov z členských štátov Európska komisia vydala niekoľko odporúčaní, ktoré by mali zjednotiť rôzne vnímanie eura ako zákonného platidla a uľahčiť používanie spoločnej meny v každodennom živote.
Spotrebitelia sa totiž často stretávajú s prípadmi, že ak chcú za tovar zaplatiť napríklad 200- alebo 500-eurovými bankovkami, obchodníci ich od nich nechcú prijať. Podľa Komisie je takáto situácia neakceptovateľná. Malo by sa stať pravidlom, aby obchodníci euromenu museli prijímať bez ohľadu na nominálnu hodnotu. Exekutíva trvá aj na tom, že nemožno odmietnuť platby v hotovosti a nesmú byť za ne uvalené príplatky.
Bez výhrad možno odmietnuť prijať eurá v prípade, že sú zafarbené. Vtedy totiž môže ísť o bankovky, ktoré boli predmetom krádeže a sú poznačené ochrannou farbou. Také treba vrátiť do národnej banky.
Európania sa s problémami stretávajú aj pri minciach. Po zavedení eura na Slovensku znervózňovali mnohých drobné centy, obchodníci trvali na tom, že sa neoplatia. Návrh na zaokrúhľovanie cien na najmenej päť centov nakoniec neprešiel. V niektorých krajinách to však platí. Komisia chce, aby vo všetkých krajinách zabezpečili, že aj napriek tomu budú centové a dvojcentové mince prijímané.
Pracovná skupina sa zaoberala aj špeciálnymi vydaniami euromincí pre zberateľov. Členské štáty by mali zaručiť, aby sa zberateľské kúsky nedostali do peňažného obehu.
Odporúčania zahrnujú aj deštruktívne narábanie s eurami. Komisia si nemyslí, že by sa malo postihovať za ničenie euromeny, pokiaľ ide len no nízke hodnoty. Krkvanie a rôzne iné úpravy spoločnej meny na umelecké účely by členské štáty tiež mohli i dovoľovať, len potom takéto peniaze nesmú opäť vracať do obehu.
Peugeot odstavuje výrobu, zamestnancov bude školiť
22. 3. 2010
Trnavská fabrika PSA Peugeot Citroën odstaví pre krízu počas najbližších troch mesiacov výrobu celkovo na 13 dní. V apríli bude výroba stáť jeden deň, v máji šesť dní – vždy dva dni pred víkendom a v júni celý týždeň plus samostatný deň navyše.
Počas odstávky pracovníci absolvujú školenia a bude im preplácaná celá mzda. Pracovníkom, ktorí sa na školeniach nezúčastnia, sa hodiny započítajú v Banke pracovného času. Banka pracovného času je obdoba Flexi konta zriadeného vo Volkswagene. Neodpracované hodiny si pracovníci budú môcť odpracovať do roku 2012.
Podnikateľské prostredie na Slovensku
19. 3. 2010
Hoci rast nezamestnanosti už nie je závratný, odpovede na otázku čo bude ďalej sa rôznia. Vývoj na trhu práce je neistý, i keď sa ozývajú optimistické hlasy, ktoré hovoria o stabilizácii. Rozmenené na drobné by to znamenalo hlavne to, že pracovných miest ubúdať nebude. Stále však ostáva 350-tisícový zástup ľudí, ktorým by sa práca hodila. Ďalších takmer 50 tisíc má tú nevýhodu, že do zamestnania nemôžu nastúpiť okamžite.
Otvorená slovenská ekonomika teda bude naďalej závisieť od svojich exportných partnerov. Budúcnosť týchto partnerov ovplyvní aj ďalší osud nezamestnaných ľudí. A ak sledujeme vyhliadky tie nie sú vôbec ružové, ak si pod tým predstavíme počet ľudí, ktorí si v tomto roku nájdu novú prácu.
Prognózy pre Nemecko, do ktorého putuje hlavná časť nášho exportu, zatiaľ povzbudivé nie sú. Celoročne má dosahovať medzi štvrťrokmi iba mierne prírastky HDP. Navyše aj tento motor európskej ekonomiky sa musí vyrovnať s rekordnou nezamestnanosťou. Ako nová nádej sa ukazuje Ázia, ktorá môže svojím vysokým rastom zachrániť v bahne sa boriacu Európu.
Jednou z najväčších výziev pre budúcu vládu bude to, či dokáže preriediť rady nezamestnaných. Stimuly môžu síce pomôcť veľkým hráčom, kľúčoví však môžu byť hlavne malí investori. K slovu by sa už preto mali dostať plošné opatrenia. Podnikateľské prostredie totiž vie byť dokonalé iba v učebniciach.
Drahé bankové služby
18. 3. 2010
Na rozdiel od iných krajín slovenský bankový sektor prešiel hospodárskou recesiou ako pomerne konsolidované odvetvie. V súčasnosti sú priemerné náklady finančných inštitúcii v SR na zavedenie nových produktov a služieb príliš vysoké. Rozhodujúci však bude ďalší vývoj globálnej ekonomiky.
Vo všetkých úverových portfóliách sa totiž kríza ešte naplno neprejavila. V segmente retailového bankovníctva sa situácia pravdepodobne ešte zhorší.
Nie je však pravdepodobný návrat k prepadu ekonomík. Za aktuálnymi výkyvmi stoja jasne identifikovateľné faktory, pri ktorých sa dlhodobé pôsobenie nepredpokladá.