Nominálna mesačná mzda sa na Slovensku v júni zvýšila vo všetkých odvetviach ekonomiky
15. 8. 2023
Mzdy vo väčšine z nich narástli dvojciferným tempom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Nominálna mesačná mzda sa počas júna zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach ekonomiky. Negatívnemu vplyvu vysokej inflácie odolala v júni polovica sledovaných odvetví.
Najvyšší rast nominálnej mesačnej mzdy predstavoval 15 % a naďalej si ho zachoval sektor ubytovania s priemernou mzdou 1082 eur. Najnižšie tempo rastu miezd pod úrovňou 10 % bolo v doprave, skladovaní, informáciách a komunikácii.
Reálne mzdy vzrástli najdynamickejšie v sektore ubytovania, a to o 3,8 %. Miernejšie rasty miezd boli sledované vo vybraných trhových službách, v stavebníctve či v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Pokles reálnych miezd zaznamenal ŠÚ SR v doprave a skladovaní, v predaji a oprave vozidiel, v priemysle a najvýraznejšie poklesli mzdy v odvetví informácie a komunikácie, konkrétne o 4,5 %.
V absolútnej hodnote najvyššie mzdy nad úrovňou 2400 eur mesačne boli v informáciách a komunikácii, vo väčšine mesačne sledovaných odvetví sa priemerná mzda pohybovala od 1046 eur do 1458 eur. Najnižšie mzdy za prvý polrok pretrvali v stavebníctve na úrovni 996 eur a v činnosti reštaurácií a pohostinstiev, kde boli mzdy na úrovni 694 eur.
Pokles zamestnanosti v slovenskom hospodárstve pokračoval aj v júni. Medziročný pokles bol v 7 z 10 sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší medziročný pokles zamestnanosti zaznamenali v oblasti reštaurácií, pohostinstiev a veľkoobchode.
V oboch odvetviach pokles prekročil 3 %, pričom vo veľkoobchode klesá počet zamestnaných osôb od začiatku roka. Pokles zamestnanosti medzi 1,5 % do 1,8 % bol v maloobchode, vybraných trhových službách a tiež v predaji a oprave motorových vozidiel.
Za prvý polrok sa počet zamestnancov medziročne zvýšil v 5 z 10 sledovaných odvetví, najviac však v ubytovaní o 3,9 % a stavebníctve o 2,5 %. Naopak, zamestnancov bolo menej vo vybraných trhových službách o 2,7 %, veľkoobchode o 2 %, doprave a skladovaní o 0,5 % a v priemysle o 0,4 %.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Bankám klesali zisky
31. 3. 2010
Minulý rok akcionárov najväčších bánk na slovenskom trhu nepotešil. Zisky ich firiem vlani skresala nielen kríza ale aj príchod novej meny. Čistý zisk Slovenskej sporiteľne vlani klesol o 92 % (aj keď tento údaj je skreslený jednorazovým predajom Poisťovne SLSP), Tatra banka zaznamenala pokles o 24,5 % a VÚB len mierny nárast 1 %.
Základnými príčinami rozdielnych výsledkov bánk sú rôzna skladba úverov a odlišná štruktúra klientov. Všeobecne platí, že tie banky, v ktorých mali prevahu medzi klientmi občania, mali v roku 2009 lepšie predpoklady na priaznivý výsledok ako banky prevažne s podnikovými klientmi. Na výsledkoch finančných domov sa nepriaznivo podpísal výpadok príjmov z výmeny meny a vyššia tvorba opravných položiek na zlyhané úvery.
Minulý rok všetkým trom najväčším bankám utiekli peniaze ľudí z vkladov, ktoré im zverili na konci roku 2008 pred výmenou slovenských korún na eurá. Pri úveroch vlani medziročne viac dokázala požičať len Slovenská sporiteľňa. Na úrokoch sa viac podarilo zarobiť aj VÚB banke.
Strojárne pomaly zvyšujú produkciu
31. 3. 2010
Slovenské strojárstvo je závislé na automobilovom priemysle. Zvyšok Slovenska na ňom visí ako na špagátiku, pretože menšie strojárske firmy dodávajú svoje výrobky práve automobilkám. I keď sa v automobilkách prepúšťalo minimálne, práve ich subdodávatelia s minimálnou technológiou pocítili krízu najviac. Ide napríklad o pásovú montáž káblových zväzkov, kde závod je nákladovo ovplyvnený len cenou práce.
Zamestnanci v pásovej výrobe sú však často platení podpriemernou mzdou, a tak sa pri zníženom dopyte výroba sťahuje za ešte nižšími mzdovými nákladmi napríklad do Rumunska či Srbska. Výrobu tak vlani skončili najmä subdodávatelia automobilového priemyslu s nízkou pridanou hodnotou, ktorí boli napojení na špecifického výrobcu áut.
Nižšiu vyťaženosť výrobných liniek niektoré automobilky využili na prechod k novým modelom áut. Trh sa tak v určitom pohľade vyčistil o výrobcov, ktorí by ho boli v nejakom časovom horizonte aj tak opustili a presunuli sa za lacnejšou pracovnou silou. Ak by uvoľnená pracovná sila našla uplatnenie vo výrobe s vyššou pridanou hodnotou, ekonomicky by to krajine v budúcnosti mohlo prospieť.
Nízky dopyt po produkcii v priemysle firmy minimálne prinútil obnovovať strojový park. Aj keď strojárne ešte stále pociťujú krízu, dobrou správou je, že za posledné tri mesiace zvýšili svoju produkciu na 6 % pod predkrízovú úroveň. To sa môže prejaviť s omeškaním prejaviť v ich tržbách, v súčasnosti sú však tržby vyše 30 percent pod predkrízovou úrovňou.
Slovakia Energy prešetrujú úrady
30. 3. 2010
Na základe množiacich sa sťažností na činnosť alternatívneho dodávateľa elektriny Slovakia Energy si už posvietil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Momentálne je proti spoločnosti vedené v niekoľkých veciach správne konanie. Podnety na prešetrenie činnosti dodávateľa má aj Slovenská obchodná inšpekcia.
Nedostatky a nezrovnalosti vo faktúrach hovorca spoločnosti vysvetľuje tým, že koncom roka 2009 Slovakia Energy modernizovala informačné systémy, preto mohlo dôjsť k oneskoreniu vo vyúčtovaní spotreby niektorých zákazníkov. Zákazníci podľa hovorcu všetky preplatky získajú.
Marketingový symbol minulého roka – šrotovné
30. 3. 2010
Jedným z marketingových symbolov minulého roka sa stalo šrotovné. Odovzdať starú a nepotrebnú vec a dostať výraznú zľavu na vec novú bolo pre mnohých Slovákov neodolateľným lákadlom, bez ohľadu na to, či išlo o štátom dotovanú akciu, alebo ponuky súkromných predajcov.
Okrem áut sa odovzdávali staré chladničky, práčky, tenisky, počítače alebo dvere. Za nové sa dokonca dali vymeniť aj staré vysokokvalifikované pracovné nástroje.
Pre obchodníkov, ktorí trpeli krízou, v minulom roku kľúčovou úlohou bolo totiž nájsť si zákazníkov.
Šrotovné sa však po skončení štátom dotovanej akcie pomaly stráca z očí a obchodníci sa začnú vracať k iným akciám.