Nominálna mesačná mzda sa na Slovensku v júni zvýšila vo všetkých odvetviach ekonomiky
15. 8. 2023
Mzdy vo väčšine z nich narástli dvojciferným tempom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Nominálna mesačná mzda sa počas júna zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach ekonomiky. Negatívnemu vplyvu vysokej inflácie odolala v júni polovica sledovaných odvetví.
Najvyšší rast nominálnej mesačnej mzdy predstavoval 15 % a naďalej si ho zachoval sektor ubytovania s priemernou mzdou 1082 eur. Najnižšie tempo rastu miezd pod úrovňou 10 % bolo v doprave, skladovaní, informáciách a komunikácii.
Reálne mzdy vzrástli najdynamickejšie v sektore ubytovania, a to o 3,8 %. Miernejšie rasty miezd boli sledované vo vybraných trhových službách, v stavebníctve či v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Pokles reálnych miezd zaznamenal ŠÚ SR v doprave a skladovaní, v predaji a oprave vozidiel, v priemysle a najvýraznejšie poklesli mzdy v odvetví informácie a komunikácie, konkrétne o 4,5 %.
V absolútnej hodnote najvyššie mzdy nad úrovňou 2400 eur mesačne boli v informáciách a komunikácii, vo väčšine mesačne sledovaných odvetví sa priemerná mzda pohybovala od 1046 eur do 1458 eur. Najnižšie mzdy za prvý polrok pretrvali v stavebníctve na úrovni 996 eur a v činnosti reštaurácií a pohostinstiev, kde boli mzdy na úrovni 694 eur.
Pokles zamestnanosti v slovenskom hospodárstve pokračoval aj v júni. Medziročný pokles bol v 7 z 10 sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší medziročný pokles zamestnanosti zaznamenali v oblasti reštaurácií, pohostinstiev a veľkoobchode.
V oboch odvetviach pokles prekročil 3 %, pričom vo veľkoobchode klesá počet zamestnaných osôb od začiatku roka. Pokles zamestnanosti medzi 1,5 % do 1,8 % bol v maloobchode, vybraných trhových službách a tiež v predaji a oprave motorových vozidiel.
Za prvý polrok sa počet zamestnancov medziročne zvýšil v 5 z 10 sledovaných odvetví, najviac však v ubytovaní o 3,9 % a stavebníctve o 2,5 %. Naopak, zamestnancov bolo menej vo vybraných trhových službách o 2,7 %, veľkoobchode o 2 %, doprave a skladovaní o 0,5 % a v priemysle o 0,4 %.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Na Slovensku korupcia prekvitá
5. 12. 2012
Slovensko je v rebríčku vnímania korupcie na 62. mieste.
Celkovo sa hodnotilo 176 krajín.
Horšie ako Slovensko skončili z krajín EÚ v hodnotení iba Rumunsko, Taliansko, Bulharsko a Grécko.
Návrh nového zákona o verejnom obstarávaní síce zapchal viaceré diery v legislatíve.
Index vnímania korupcie je počítaný centrálou Transparency International v Berlíne. Prieskumy boli robené medzi domácimi i zahraničnými podnikateľmi a analytikmi. Týkali sa len korupcie vo verejnom sektore.
Penta predá polovicu svojich firiem
5. 12. 2012
Investičná skupina Penta sa chystá predať asi polovicu svojich firiem.
Skupina sa chce zamerať už len na veľké podniky a realitný biznis.
Finančná skupina sa zbavuje podnikov už niekoľko rokov. Od svojho vzniku v roku 1994 mala vždy okolo 30 firiem, momentálne ich má na území Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska a Nemecka dvadsať.
Cieľom je ponechať si najviac pätnásť firiem. Zbaviť sa firma nechystá siete lekární Dr. Max ani poľského maloobchodného reťazca Empik.
Skupine Penta Investments vlani stúpol čistý zisk na 126,7 milióna eur. Pôsobí vo viac ako desiatich krajinách Európy a má svoje zastúpenie v Prahe, Bratislave, Varšave, Limassole, Amsterdame a na Jersey.
Odchodom do dôchodku Slovinsko zvýši vek o 7 rokov
5. 12. 2012
Slovinský parlament v utorok schválil návrh vládneho zákona, v rámci ktorého sa postupne zvýši vek odchodu do dôchodku v krajine so súčasných 58 rokov na 65 rokov.
Dôchodková reforma je súčasťou opatrení, ktoré majú Slovinsku pomôcť zvládnuť svoju finančnú situáciu.
Dôchodková reforma zabezpečí finančnú stabilitu dôchodkového systému.
Získalo tým dostatočné množstvo prostriedkov na odvrátenie bankrotu na najmenej šesť mesiacov.
Vláda plánuje znižovanie miezd vo verejnom sektore, prepúšťanie a škrtane výdavkov na školy a zdravotnícke zariadenia.
Štát nevyrobí dostatok potravín, zvláda to len na 60 %
4. 12. 2012
Slovensko nie je v produkcii základných potravín sebestačné ani na 60 percent, uviedol to predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Táto úroveň je hlboko pod akceptovateľnou mierou, ktorá sa podľa potravinárov začína aspoň na 80 percentách. V roku 1990 bolo Slovensko vo výrobe základných agropotravinárskych produktov sebestačné.
Krajina musí podniknúť razantné kroky na zvrátenie tohto nepriaznivého stavu, inak bude naďalej pokračovať úpadok poľnohospodárskej produkcie a klesať zamestnanosť na vidieku.
Hlboko pod prijateľnou hranicou je podľa potravinárov aj podiel domácich potravín na pultoch slovenských obchodov.