Nominálna mesačná mzda sa na Slovensku v júni zvýšila vo všetkých odvetviach ekonomiky
15. 8. 2023
Mzdy vo väčšine z nich narástli dvojciferným tempom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Nominálna mesačná mzda sa počas júna zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach ekonomiky. Negatívnemu vplyvu vysokej inflácie odolala v júni polovica sledovaných odvetví.
Najvyšší rast nominálnej mesačnej mzdy predstavoval 15 % a naďalej si ho zachoval sektor ubytovania s priemernou mzdou 1082 eur. Najnižšie tempo rastu miezd pod úrovňou 10 % bolo v doprave, skladovaní, informáciách a komunikácii.
Reálne mzdy vzrástli najdynamickejšie v sektore ubytovania, a to o 3,8 %. Miernejšie rasty miezd boli sledované vo vybraných trhových službách, v stavebníctve či v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Pokles reálnych miezd zaznamenal ŠÚ SR v doprave a skladovaní, v predaji a oprave vozidiel, v priemysle a najvýraznejšie poklesli mzdy v odvetví informácie a komunikácie, konkrétne o 4,5 %.
V absolútnej hodnote najvyššie mzdy nad úrovňou 2400 eur mesačne boli v informáciách a komunikácii, vo väčšine mesačne sledovaných odvetví sa priemerná mzda pohybovala od 1046 eur do 1458 eur. Najnižšie mzdy za prvý polrok pretrvali v stavebníctve na úrovni 996 eur a v činnosti reštaurácií a pohostinstiev, kde boli mzdy na úrovni 694 eur.
Pokles zamestnanosti v slovenskom hospodárstve pokračoval aj v júni. Medziročný pokles bol v 7 z 10 sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší medziročný pokles zamestnanosti zaznamenali v oblasti reštaurácií, pohostinstiev a veľkoobchode.
V oboch odvetviach pokles prekročil 3 %, pričom vo veľkoobchode klesá počet zamestnaných osôb od začiatku roka. Pokles zamestnanosti medzi 1,5 % do 1,8 % bol v maloobchode, vybraných trhových službách a tiež v predaji a oprave motorových vozidiel.
Za prvý polrok sa počet zamestnancov medziročne zvýšil v 5 z 10 sledovaných odvetví, najviac však v ubytovaní o 3,9 % a stavebníctve o 2,5 %. Naopak, zamestnancov bolo menej vo vybraných trhových službách o 2,7 %, veľkoobchode o 2 %, doprave a skladovaní o 0,5 % a v priemysle o 0,4 %.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Bankám sprísnia poplatky za úverové účty
7. 2. 2013
Pripravovanou novelou zákona o bankách sa sprísni vyberanie poplatkov bankami za vedenie hypotekárnych a iných úverových účtov.
V novele zákona sa bude reagovať aj na vývoj v Európe, ktorý sa týka poplatkov za vedenie úverových účtov. Pripravuje sa formulácia v zákone neumožňujúca bankám od klientov, ktorí majú v bankách vedené úverové účty, žiadať poplatky bez toho, aby nedali svojim klientom nejakú pridanú hodnotu, alebo bez toho, aby s tým klienti súhlasili.
Zoznam dlžníkov zvýšil záujem podnikateľov
7. 2. 2013
Slovenským podnikateľom spôsobuje problémy v platobnej schopnosti až 218 firiem zo zoznamu zverejneného Finančným riaditeľstvom SR.
Po zaradení zoznamu do databázy SIMS zaregistrovala takmer päťstopercentný nárast preverovania personálnych prepojení dlžníkov s inými firmami. Banky si pravdepodobne preveria portfóliá klientov a urobia patričné opatrenia. Problémy s vymáhaním pohľadávok môžu nastať v prípade 76 firiem, keďže zo zoznamu je už 36 firiem v konkurze, 28 v likvidácii a dvanásť je už vymazaných z obchodného registra
Zamestnať živnostníka už pre firmu nie je také lukratívne
7. 2. 2013
Pokles živností ovplyvňuje novela Zákonníka práce.
Ďalej pracovať na živnosť už nie je také výhodné, ako to bolo doteraz. Obmedzili sa paušálne výdavky, a práca teda prestala byť aj pre firmy lukratívna. Mnohým zamestnancom to už nestojí za to. Ako zamestnanci by totiž mali sociálne výhody a nemuseli by si robiť účtovníctvo.
Vláda už nechce úsporné balíčky
5. 2. 2013
Vláda by chcela napĺňať štátnu kasu pomalšie, ako požaduje Brusel.
Po prvý raz to otvorene naznačili predstavitelia ministerstva financií, ako aj premiér, ktorý vyzval európskych lídrov na diskusiu.
Slovensko sa tak pridalo k viacerým európskym krajinám, ktoré kritizujú, že úspory sú príliš rýchle a zaťažujú bežných ľudí.
Ak Brusel neustúpi, Slovensko pri zachovaní súčasných daní čakajú v rokoch 2014 a 2015 tvrdé škrty vládnych výdavkov, čo môže ešte viac utlmiť hospodársky rast a ohroziť eurofondy.