Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

To, že ste dnes na tom ešte dobre, neznamená, že zatra nebudete mať problémy.

Nikdy nie ste v takom zlom postavení, aby ste sa nemohli ocitnúť v ešte horšom.

Žiaden problém nie je taký malý, aby vám nemohol prerásť cez hlavu.

Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.

Matka príroda je macocha.

Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.

V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.

Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.

Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.