Podpora menších firiem zaostáva
29. 12. 2017
Malé a stredné podniky tvoria na Slovensku 90 percent všetkých firiem a zamestnávajú dve tretiny ľudí. Napriek tomu sa oproti veľkým zahraničným spoločnostiam sa cítia znevýhodnené. Štátna podpora sa totiž zameriava viac na ne a príliš veľká byrokracia menším firmám sťažuje získanie eurofondov. Podľa ministerstva hospodárstva sa však situácia postupne zlepšuje.
Koncom roka 2016 bolo na Slovensku viac ako 100-tisíc malých a 2,5 tisíca stredných podnikov. Najviac z nich pôsobilo v obchode, stavebníctve a priemysle a ich exporty v rámci Európskej únie tvorili 30 percent všetkých vývozov zo Slovenska. Ministerstvo hospodárstva by však chcelo, aby toto číslo bolo ešte väčšie, a preto časť peňazí pre tieto podniky orientuje práve na túto oblasť aj prostredníctvom projektu Podpora internacionalizácie, na ktorý sa má celkovo vynaložiť 35 miliónov eur. Zatiaľ sa aktivita sústreďuje na podporu zúčastňovania sa na rôznych veľtrhoch, výstavách a podnikateľských misiách prostredníctvom národných stánkov.
Z vajec a masla sa stal nedostatkový tovar
27. 12. 2017
Tento rok by sme známu formulu soľ nad zlato mohli zmeniť na mlieko či maslo. V komoditnom sektore na seba v roku 2017 strhli najväčšiu pozornosť práve tieto dve potraviny. Kým nedostatok vajec spôsobila nákaza fipronilom, v prípade masla ide o dôsledok nedostatku mlieka. V oboch prípadoch však platí, že za najpoužívanejšie komodity, ktorých ponuka na trhu výrazne klesla, si musí svet priplatiť.
Pôvod problému s nedostatkom masla sa začína ešte v roku 2014. Pretlak mliečnych výrobkov vtedy tlačil ceny na minimum. Z tejto situácie síce ťažili spotrebitelia, no nie farmári, ktorí boli nútení zavrieť obrovské množstvo fariem. Následkom tejto situácie nastal v roku 2016 až päťpercentný pokles produkcie. „Zdražovanie je priamym dôsledkom mliečnej krízy, ktorá na Slovensku vrcholila minulý rok,“ tvrdí Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Korupcia trápi každú druhú firmu
22. 12. 2017
„Svet nás oceňuje za boj proti korupcii,“ tak znela nedávna správa premiéra Roberta Fica, ktorou reagoval na vyhlásenie svetových ambasád o stave korupcie na Slovensku. Výsledky prieskumu medzi slovenskými podnikateľmi, ktorý včera zverejnila Podnikateľská aliancia Slovenska, však hovoria o niečom inom. Vyplýva z nich, že každý druhý podnikateľ na Slovensku má s korupciou osobnú skúsenosť.
To, že Slovensko má s rozšírením korupčného správania vážny problém, naznačujú rôzne rebríčky dlhodobo. V európskom prieskume Eurobarometer sme napríklad skončili na šiestej najhoršej priečke zo všetkých krajín EÚ, keď takmer 60 percent našich firiem označilo korupciu za vážnu prekážku pri podnikaní. Siedmi najhorší v Únii sme skončili aj v najcitovanejšom svetom rebríčku od Transparency International. Keďže vnímanie korupcie v spoločnosti je kritizované ako subjektívne a skresľujúce, spýtala sa Podnikateľská aliancia podnikateľov, či s ňou majú osobnú skúsenosť.
Náhradní užívatelia pozemkov majú poslednú možnosť si ich udržať
19. 12. 2017
Ak náhradní užívatelia nepredložia návrh, stratia možnosť poľnohospodárske pozemky využívať. Ak náhradní užívatelia pozemkov spĺňajú zákonom stanovené kritériá a majú záujem náhradné pozemky užívať aj do budúcnosti, musia podať najneskôr do 28. februára 2018 na príslušný okresný úrad návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku.
Ak tak neurobia, stratia možnosť tieto poľnohospodárske pozemky využívať, nakoľko 31. decembra 2018 stratia platnosť všetky rozhodnutia, ktorými im pozemky do náhradného užívania boli v minulosti vyčlenené. Uviedla to na tlačovej konferencii vicepremiérka a šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) za účasti riaditeľa pozemkového odboru MPRV SR Andreja Vašeka. "Všetci tí, ktorí majú pridelené náhradné pozemky, ich majú pridelené na základe rozhodnutia. Ľudia, ktorým boli pridelené náhradné pozemky a chcú pozemky naďalej užívať, majú po zmene zákona povinnosť na okresnom úrade, na pozemkovom odbore, podať žiadosť o obnovu konania pre užívanie náhradných pozemkov," priblížila Matečná. Pripomenula, že náhradné pozemky boli v 90. rokoch pridelené viac ako 100.000 občanom. V rokoch 1991 až 2007 bolo vyčlenených viac ako 318.000 pozemkov v celkovej výmere 341.000 hektárov (ha). Viac ako polovica zo všetkých vyčlenených náhradných pozemkov bola v okresoch Levice, Dunajská Streda, Trebišov, Galanta, Komárno a Rimavská Sobota. V návrhu musí podľa nej podávajúci uviesť názov katastrálneho územia, doterajšie rozhodnutie, ktorým mu bol doterajší náhradný pozemok vyčlenený do užívania, označenie lokality a ďalšie jemu známe údaje o doterajšom náhradnom pozemku. Prílohou návrhu má byť zoznam poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, na ktoré nemá uzavretú nájomnú zmluvu, a čestné vyhlásenie o neuzavretí nájomnej zmluvy na tieto pozemky. Ak návrh podáva v mene vlastníka nájomca náhradného pozemku, prílohou je aj nájomná zmluva na náhradný pozemok. Päť podmienok "Návrh musí spĺňať päť podmienok. Navrhovateľ je tou osobou, ktorej bol predmetný náhradný pozemok v minulosti vyčlenený, nie jeho dedič či iný právny nástupca. Doterajšie rozhodnutie podľa paragrafu 15 zákona 330 z roku 1991 k predmetnému náhradnému pozemku musí byť doteraz platné. Navrhovateľ vlastní v katastrálnom území dostatočnú výmeru poľnohospodárskej pôdy, na ktorú nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu. Náhradný pozemok je identifikovateľný v teréne. Náhradný pozemok je identický so zjednodušeným rozdeľovacím plánom," vysvetlil Vašek. Návrh podľa neho podáva žiadateľ na pozemkový a lesný odbor príslušného okresného úradu, ktorý bude skúmať splnenie všetkých týchto podmienok. Ak budú všetky splnené, vydá rozhodnutie, že k doterajšiemu náhradnému pozemku vzniká podnájomný vzťah a vlastník môže pokračovať v jeho užívaní. Ak čo len jedna z podmienok zákona splnená nebude, okresný úrad vydá rozhodnutie, že nevzniká podnájomný vzťah. Bližšie informácie poskytnú žiadateľom pracovníci týchto odborov na jednotlivých okresných úradoch.