Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Zákon usilovnosti: Kto chce byť najúspešnejší, musí najviac hrabať.

Zákon hlásnej trúby: Oveľa ľahšie je hlásať, čo majú iní urobiť, ako urobiť, čo hlásajú iní.

Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.

Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.

Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.

Falošný svedok neostane bez trestu a ten, kto klame, sa nezachráni.

Čo bolo zmyslom potopy sveta? Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?

Milé slovo otvára dvere chatrčí dokorán. Čo otvára brány palácov? Klopanie plnou dlaňou.