Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Pokazí sa vždy to, čo práve najviac potrebuješ.

Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.

V núdzi poznáš nepriateľa.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.

Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.