Murphy radí
Život je žart...
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“
(Myšlienky bez cla)
O podnikateľoch
Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.
Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.
V podnikaní nie je žiaden experiment úplne zbytočný. Vždy sa dá použiť ako negatívny príklad.
(Murphyho zákonník)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak určitá organizácia existuje, tak vznikla na to, aby sa aspoň čiastočne eliminovali slabiny jednotlivcov.
Príroda cíti k ľuďom odpor. Ak je na to čo i len jediná možnosť, príroda ti zaklame rovno do očí.
Nepokúšajte sa štandardne sa opakujúcu situáciu zvládať mimoriadnymi opatreniami. Je to ako strieľať na zajaca z tanku.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)