Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Ak sa veci nezmenia, prehráte. Ak sa veci zmenia, nachytajú vás nepripraveného.

Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.

Veci sa môžu komplikovať donekonečna.

Ak ste ešte nedostali rozum, riaďte sa vlastnou hlavou.

Ak myslíte, nebojte sa, z inej stránky môžete byť preto ešte celkom normálny.

Ak vás tri dni naháňali a nakoniec vás dostali, je to lepšie, ako utekať po celý zvyšok života.