Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby
23. 4. 2025
Cieľom novely zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií.
Uvedené predstavuje kľúčový prvok pre posilnenie dôvery verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám formou zverejňovania informácií o daroch a darcoch, ak ich výška presiahne jednorázovo alebo v kumulatívne zákonom zadefinovanú hodnotu. Zverejňovanie informácií o daroch a príspevkoch prináša viacero výhod, a to
Dôveryhodnosť a transparentnosť
Verejnosť má právo byť informovaná, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky mimovládnych neziskových organizácií pôsobiacich vo verejnom priestore. Zverejnenie príspevkov, darov a pôžičiek umožní sledovať, aké zdroje mimovládne neziskové organizácie získavajú a akým spôsobom s nimi hospodária. Tento krok zvyšuje transparentnosť a dôveryhodnosť činnosti mimovládnych neziskových organizácií.
Lepšia kontrola toku finančných prostriedkov
Zverejňovanie detailných informácií o príspevkoch, daroch a pôžičkách umožní efektívnejšiu kontrolu a sledovanie toku finančných prostriedkov. Verejnosť aj orgány dozoru budú mať lepší prehľad o tom, ako sa tieto finančné prostriedky využívajú, a budú schopní identifikovať prípadné nezrovnalosti či nevhodné použitie finančných prostriedkov. Nemenej dôležitým faktorom je, že predmetný návrh posilňuje ochranu spoločnosti pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu prostredníctvom potenciálnych finančných tokov v procese hospodárenia mimovládnych neziskových organizácií.
Zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie
Verejnosť prostredníctvom zverejnených informácií o financovaní motivuje mimovládne neziskové organizácie k zodpovednejšiemu a transparentnejšiemu hospodáreniu. Vedie to k lepšiemu riadeniu finančných prostriedkov a zodpovednému nakladaniu s darovanými či požičanými prostriedkami.
Podpora dôvery a zapojenia verejnosti
Verejnosť a zainteresované strany budú mať možnosť lepšie porozumieť misii a činnosti mimovládnych neziskových organizácií prostredníctvom transparentného zverejňovania informácií o ich financovaní. Tento prístup môže podporiť dôveru a zapojenie verejnosti, ktorá bude mať jasnejší obraz o tom, ako sú ich príspevky využívané.
Zverejňovanie týchto informácií je teda krokom smerom k väčšej transparentnosti, kontrole a dôvere voči mimovládnym neziskovým organizáciám. Ide o opatrenie, ktoré je v prospech nielen samotných mimovládnych neziskových organizácií, ale aj verejnosti a širšieho spoločenstva, pretože prispieva k transparentnejšiemu a zodpovednejšiemu fungovaniu mimovládneho sektora.
K
Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
Štát by mal samosprávam vyplatiť ešte v prvom polroku 220 miliónov eur
9. 4. 2024
Novela zákona o rozpočtových pravidlách, by povolila použiť rezervný fond nielen na kapitálové, ale aj bežné výdavky miest a obcí. Štát by mal slovenským samosprávam vyplatiť jednorazovo ešte v prvej polovici roka 2024 sumu približne 220 miliónov eur. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva financií (MF) SR. „Ministerstvo financií SR si uvedomuje zložitú situáciu najmä v menších obciach a aj z tohto dôvodu navrhne jednorazové vyplatenie podielu z dane z príjmu právnických osôb na rok 2024, podobne ako tomu bolo v roku 2023. Ministerstvo tak očakáva, že samosprávam štát vyplatí jednorazovo ešte v prvej polovici roka 2024 sumu približne 220 miliónov eur. Rezort financií SR vychádza samosprávam v ústrety aj v prípade takzvaných rezervných fondov a navrhuje zmenu zákona, ktorý umožní obciam použiť tieto zdroje aj na bežné výdavky,“ spresnil tlačový odbor MF SR.
Preklenúť kritické obdobie súvisiace s nedostatkom financií samospráv by mohla pomôcť novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá by povolila použiť rezervný fond nielen na kapitálové, ale aj bežné výdavky miest a obcí. Po rokovaní Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to načrtol predseda združenia Jozef Božik. Ďalšou možnosťou, o ktorej ZMOS rokuje s rezortom financií, je možnosť vyplatiť jednorazovo kompenzáciu za znížené príjmy samospráv v dôsledku prijatých legislatívnych opatrení, týka sa to alikvotnej čiastky výnosu z dane z príjmov fyzických osôb, približne 236 miliónov eur. Predseda ZMOS-u pripomenul, že k podobnej dohode s vládou došlo aj v roku 2023.
S
Zmeny zákona o správnych poplatkoch
2. 4. 2024
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, prináša aj novelu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, kde sa v položke 24 zvyšuje hodnota správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte o poplatok za doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa (plus 4 eurá) zo 6 € na 10 €.
Táto zmena súvisí so zavedením automatického zasielania dokladu o pobyte priamo na adresu zadanú cudzincom, zatiaľ čo v súčasnosti sa doklady o pobyte vydávajú aj osobne na oddeleniach cudzineckej polície PZ. Uvedenou zmenou sa zníži administratívna záťaž policajných útvarov ako aj žiadateľov o vydanie dokladu. Taktiež sa zjednocuje forma výberu správnych poplatkov zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí s formou výberu správnych poplatkov na území Slovenskej republiky tak, aby mohli zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí vyberať správne poplatky aj prostredníctvom platobnej karty. Taktiež sa dopĺňa možnosť platiť poplatok pri podaní žiadosti o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb určeného Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
S
Novela zákona o službách zamestnanosti
2. 4. 2024
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky, prináša zmeny.
V zákone o službách zamestnanosti sa navrhujú zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu zo štyroch na päť rokov. Pri vydávaní potvrdenia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonáva test trhu práce. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte EÚ a pre držiteľa modrej karty SR najmenej 12 mesiacov bez potreby vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR. Zároveň sa upravuje rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty EÚ pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou v smernici (EÚ) 2021/1883. Vzhľadom na vyššie uvedené zjednodušenie a uvoľnenie systému vydávania modrých kariet EÚ vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2021/1883 sa predpokladá zvýšený počet žiadateľov o vydanie modrej karty EÚ. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.
K