Nezamestnanosť opäť narástla
21. 5. 2021
Miera nezamestnanosti v apríli mierne vzrástla a z marcových 7,98 percenta vystúpila na osem percent. Zvýšila sa šiesty mesiac po sebe a dosiahla viac ako štvorročné maximum. Vyplýva to z dnešných údajov ústredia práce.
Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce, v apríli na vzrástol medzimesačne o 666 na takmer 219 300 osôb.
Prácu si našlo cez 11-tisíc nezamestnaných, čo je viac ako v marci a zároveň to znamenalo výrazne lepší výsledok ako pred rokom. Ešte viac ľudí sa však zaregistrovalo do evidencie nezamestnaných.
V apríli začalo Slovensko po predchádzajúcom zlepšení epidemiologickej situácie v súvislosti s uvoľňovať karanténne obmedzenia. Otvoriť už mohli napríklad všetky predajne.
Práve po prepuknutí epidémie choroby covid-19 vlani v marci sa situácia na slovenskom trhu práce začala zhoršovať, na čo štát zareagoval poskytovaním stimulov na udržanie zamestnanosti. Ešte vlani vo februári bola miera nezamestnanosti v krajine tesne nad piatimi percentami.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Obchodníci dostanú viac času na platby
19. 5. 2021
Parlament minulý týždeň schvaľoval zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Mal vychádzať z európskej smernice, ktorú zavádzajú napríklad aj v Česku, Poľsku či Chorvátsku. Cieľom novely je ochrana dodávateľov potravín pred nekalými praktikami zo strany obchodu. Zároveň sa v nej rozširuje pojem odberateľa a dodávateľa či dopĺňa definícia tretej osoby a zoskupenia odberateľov.
Ďalšou zmenou je lehota splatnosti po dodaní potravín. Tá vyvolala aj najväčší spor, lebo doteraz bola lehota nastavená do 30 dní od dodania tovaru, nehľadiac na termín doručenia faktúry. Schválená novela túto lehotu zmenila. Ak chce dodávateľ peniaze do 30 dní, musí odberateľovi doručiť faktúru do desiatich dní od dodania tovaru. V opačnom prípade je splatnosť najviac 20 dní po doručení faktúry.
V
Rozpočtové pravidlá územnej samosprávy
19. 5. 2021
Na Slovensku, hlavne v rámci miest a obcí, sa nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií, v mnohých prípadoch ide o komunikácie, ktoré ani nie sú zakreslené v katastrálnych mapách a nie sú zverené do správy mesta, mestskej časti resp. obce.
Napriek tomu sa na týchto komunikáciách nachádzajú dopravné značky a sú využívané denne stovkami vodičov. Väčšinou ide o účelové verejne prístupné komunikácie.
Samotný proces zakreslenia komunikácie a jeho následné zaradenie do majetku mesta, mestskej časti alebo obce, teda proces tzv. pasportizácie komunikácií (ciest a chodníkov), aby postupne všetky komunikácie v meste mali jasne identifikovaného správcu alebo vlastníka, je pomerne zdĺhavý. Na druhej strane tieto cesty sú v mnohých prípadoch v katastrofálnom stave. Mestá, mestské časti a obce však môžu vykonávať údržbu len takých komunikácií, ktoré majú v majetku resp. vo svojej správe.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj na základe viacerých požiadaviek samospráv vydalo 30.5.2019 informáciu pre obce a vyššie územné celky k výdavkom do cudzieho majetku. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je všeobecná právna norma, ktorá neobsahuje ustanovenia, ktoré by subjektom územnej samosprávy (obciam a vyšším územným celkom) zamedzovali používanie ich vlastných finančných prostriedkov na správu, údržbu, resp. zhodnocovanie majetku iných osôb. Tento zákon rešpektuje skutočnosť, že v súlade s príslušnými ustanoveniami čl. 65 Ústavy SR sú subjekty územnej samosprávy samostatné, územné, samosprávne a správne celky Slovenskej republiky, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Zákon č. 583/2004 Z. z. predpokladá možnosť rozhodnutia obcí a VÚC realizovať výdavky ich rozpočtu nielen do vlastného majetku, pričom zaraďuje medzi výdavky obce aj výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov.
K
Štátny fond rozvoja bývania
17. 5. 2021
Cieľom novely zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania je od 1. 7. 2021 úprava možností pre podporu obstarávania zariadení sociálnych služieb tak, aby došlo k zvýšeniu kvality života obyvateľov miest a obcí v dôchodkovom veku odkázaných na pomoc inej osoby a sociálne služby.
Zároveň dochádza k zabezpečeniu ich návratu a začlenenia do bežného života komunity, ktorá umožní ich plnohodnotný život. Vzhľadom na to, že podiel zariadení sociálnych služieb na Slovensku je nízky, zavádzajú sa nové opatrenia, ktoré budú motivovať žiadateľov z verejného, ale aj súkromného sektora k obstarávaniu bývania v zariadeniach sociálnych služieb. Slovenská republika sa musí v čo najvýraznejšej miere pripojiť k celosvetovému trendu systematického odstraňovania dôsledkov modelu inštitucionálnej izolácie a segregácie ľudí vyžadujúcich dlhodobú pomoc a starostlivosť v špecializovaných zariadeniach.
Dostupnosť sociálnych služieb pre seniorov sa v súčasnosti stáva stále naliehavejšou výzvou najmä v súvislosti s demografickým vývojom populácie. Na zlepšenie súčasnej situácie by sa mali prijímať také strategické opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu kapacít zariadení sociálnych služieb pre seniorov a zároveň povedú k lepšiemu finančnému ohodnoteniu práce opatrovateľov. Výzvou pre všetkých je tiež hľadať možnosti na investovanie verejných zdrojov do modernizácie už existujúcich zariadení, ale aj do výstavby a obstarania nových.
V snahe zvýšiť záujem žiadateľov o realizáciu zariadení sociálnych služieb sa rozširuje forma obstarania zariadenia sociálnych služieb o kúpu zariadenia sociálnych služieb, pričom od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na toto kupované zariadenie neuplynulo viac ako 3 roky. Zámerom novely zákona je aj vytvorenie podmienok pre zvýšenie počtu zariadení sociálnych služieb, ako aj zvýšenie počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb.
K
Opätovné otvorenie účtovných kníh
17. 5. 2021
Zákon o účtovníctve jednu možnosť opätovného otvorenia účtovných kníh pripúšťa, a to v prípade, že účtovná závierka nebola schválená príslušným orgánom účtovnej jednotky.
Podľa § 16 ods. 10 a 11 zákona o účtovníctve:
• do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7);
• ak po schválení účtovnej závierky sa zistí, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.
Na základe uvedených ustanovení zákona o účtovníctve, opätovné otvorenie účtovných kníh závisí teda od toho, či účtovná závierka bola schválená alebo nebola. Účtovné jednotky môžu opätovne otvoriť účtovné knihy len v prípade, že účtovná závierka nebola schválená, aj keď bola do registra účtovných závierok uložená. Ak účtovná závierka nebola schválená, účtovná jednotka opätovne otvorí účtovné knihy, opraví chybu v účtovníctve a v účtovnej závierke, a znova zostavenú účtovnú závierku ako riadnu uloží do registra účtovných závierok do 15 pracovných dní od schválenia.
Účtovné jednotky po schválení účtovnej závierky nemôžu pristúpiť k opätovnému otvoreniu účtovných kníh a vyhotoviť „opravnú“ alebo „dodatočnú“ účtovnú závierku. Ak účtovná jednotka po schválení účtovnej závierky zistí, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (chyby v účtovníctve alebo v účtovnej závierke), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, kedy tieto skutočnosti zistila a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.
K