Nezamestnanosť bude zrejme klesať aj v nasledujúcich mesiacoch
23. 8. 2021
V júli dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 7,66 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o pokles, a to o 0,10 percentuálneho bodu (p. b.) z júnových 7,76 percenta. Informovalo o tom v piatok Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Analytici tvrdia, že takýto vývoj sa dal očakávať, a že nezamestnanosť bude klesať aj v nasledujúcich mesiacoch. Na predpandemickú úroveň sa však ešte nešplhá.
Analytici Úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska špecifikovali, že rástol dopyt najmä po operátoroch výroby. Tvoria takmer 45 percent všetkých ponúkaných miest.
"Druhou najžiadanejšou profesiou boli kvalifikovaní remeselníci," dodali analytici s tým, že po uvoľnení opatrení sa rapídne zvýšil aj dopyt po pracovníkoch v službách.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák vyzdvihol, že dobrou správou vzhľadom na štruktúru poklesu nezamestnanosti je, že poklesu v posledných mesiacoch pomáha najmä vyšší dopyt firiem po nových zamestnancoch.
Trh práce podľa jeho slov v júli v porovnaní s predpandemickým júlom (2019) absorboval takmer o pätinu viac nezamestnaných. "Pokles nezamestnanosti pomohli zvýrazniť aj opätovne sa sprísňujúce kontroly nezamestnaných na úradoch práce," podotkol analytik s tým, že tie pre nespoluprácu vyradili takmer tisícku nezamestnaných.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Očakáva sa vyšší počet konkurzov slovenských firiem
24. 7. 2009
Na jeseň možno očakávať zhoršenie platobnej disciplíny slovenských podnikov. Špirála druhotnej platobnej neschopnosti pravdepodobne spôsobí, že sa tento rok skončí s vyšším počtom konkurzov slovenských firiem ako vlani.
V rámci tohto ukazovateľa je európskym lídrom Maďarsko a horšie ako Slovensko je
na tom aj Česká republika, kde index v období medzi októbrom 2008 a februárom
2009 klesol o 170 %. Slovensko kopíruje
s istým oneskorením český trh.
V oblasti platobnej disciplíny slovenské firmy zažívali napriek finančnej
kríze doteraz pomerne pokojné časy. V priebehu 2. polroka však
pravdepodobne začne čoraz viac firiem pociťovať problémy s hotovosťou.
K oživeniu slovenskej ekonomiky by mohlo dôjsť už v budúcom roku
24. 7. 2009
Očakávania analytikov k vývoju ekonomiky pre budúci rok sú zatiaľ stabilné a Slovensku v ňom predpovedajú mierne oživenie.
Táto skutočnosť vyplýva z najnovších makroekonomických predikcií vybraných bánk, ktoré dnes zverejnila NR SR.
Aktuálne ekonómovia komerčných bánk
predpovedajú slovenskej ekonomike tohtoročný prepad v priemere na úrovni
5,3 %. Pred mesiacom pritom ešte očakávali medziročný pokles hrubého domáceho
produktu (HDP) o 5,1 %, pred dvoma mesiacmi o 4,0 % a pred troma dokonca len o
1,8 %. Prognózy pre druhý kvartál tohto roka, ktorého výsledky budú zverejnené
v polovici augusta, predpovedajú pokles na úrovni 5,9 %, čo je mierne viac ako
5,6 % v prvom štvrťroku.
Podľa analytikov zo súkromného sektora by však k oživeniu slovenskej ekonomiky
malo dôjsť už v budúcom roku. Očakávaný rast HDP v roku 2010 sa už štyri
mesiace pohybuje na takmer nezmenenej hodnote necelých 2 %, aktuálne na úrovni
1,8 %.
Výraznejšie sa nemenia ani predpoklady týkajúce sa rastu cien. Inflácia meraná jednotnou európskou
metodikou by podľa analytikov mala tento rok dosiahnuť hodnotu 0,9 %, čo je
menej ako očakávali pred mesiacom. Pre budúci rok analytici komerčných bánk
predpovedajú mierne zvýšenie harmonizovanej inflácie, a to z 2,4 na 2,5 %.
Samotná NBS vo svojej aktuálnej júnovej predikcii prognózu prognózu spred troch mesiacov zhoršila a
momentálne predpovedá Slovensku na tento rok pokles na úrovni 4,2 %. Doteraz
najpesimistickejšiu prognózu prezentovalo
minulý mesiac MF SR, podľa
ktorého sa slovenské hospodárstvo v tomto roku prepadne až o 6,2 %. Obidve
inštitúcie podobne ako analytici
komerčných bánk očakávajú mierne oživenie ekonomiky už v budúcom roku.
Odborné vzdelávanie prejde od septembra významnými zmenami
23. 7. 2009
Zamestnávatelia sa dnes často sťažujú, že stredné odborné školy nevychovávajú dostatočne pripravených odborníkov.Preto od septembra odborné vzdelávanie prejde významnými zmenami.
Absolventi sa v
praxi musia prispôsobiť aktuálnym podmienkam a ďalej sa vzdelávať.
Európskou prioritou je vytvorenie otvoreného a
flexibilného európskeho rámca pre kvalifikácie. Tento rámec musí byť
založený na vzájomnej dôvere medzi
školami a zamestnávateľmi a na jednoznačných kompetenciách absolventov škôl.
Školy u nás sa musia usilovať aj o
redukciu bariér medzi odborným a všeobecným vzdelávaním a o zvýšenie prepojenia
medzi počiatočným, ďalším a vyšším odborným vzdelávaním.
V odbornom vzdelávaní a príprave dôjde od septembra k
týmto novinkám:
- Po prvýkrát budú definované subjekty, ktoré
sú zodpovedné za koordináciu odborného vzdelávania (ministerstvá, samosprávne
kraje, zamestnávateľské zväzy a združenia a odborové zväzy)
- Vzniknú rady pre odborné vzdelávanie na centrálnej a
krajskej úrovni a tieto budú pôsobiť ako poradné orgány vlády a predsedov
samosprávnych krajov.
- Pre skupiny odborov vzniknú sektorové rady.
- V príslušných skupinách odborov budú celoživotné
vzdelávanie a prípravu zastrešovať centrá odborného vzdelávania.
- Ako nástroj finančnej podpory odborného školstva nad
rámec normatívov sa vytvára Fond odborného vzdelávania a prípravy.
Národná rada SR schválila zákon o odbornom vzdelávaní
a príprave 23. apríla 2009, prezident ho podpísal 13. mája 2009. Zákon začne
platiť od 1. septembra 2009.
Veľké firmy napriek kríze celozávodné dovolenky nepredlžujú
22. 7. 2009
Svoje celozávodné dovolenky veľké podniky aj napriek kríze toto leto nepredlžujú. Niektorým stačí týždeň, iné si stanovujú dva.
Situácia zo začiatku roka, keď viaceré fabriky
pre nedostatok práce odstavili výrobu, by sa teda v najbližšom období nemala opakovať. Viaceré veľké
podniky majú väčšinu dovoleniek za sebou, pretože sa očakáva nábeh na
väčšiu produkciu v druhej polovici roka.
Medzi hlavné
dôvody celozávodných dovoleniek rovnako ako v minulosti nie je voľno pre
zamestnancov, ale potrebná technologická údržba strojov a techniky, ktorá
inokedy v roku nie je možná.
Väčšina veľkých
firiem má zákaziek dosť a niekde dokonca zaviedlo pracovné soboty či hodinu
nadčasu ku každému pracovnému dňu.