Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.
Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
(Murphyho zákonník)
Nevytesané pravdy - I. večer
Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.
Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.
Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Zákony odkladania
Aj ten najväčší génius nakoniec stroskotá na maličkostiach.
Skoro do všetkého je ľahšie sa zamiešať, ako sa z toho vymotať.
Najbližšie k náboženstvu má zdravotníctvo. V dnešnej dobe najúčinnejším liekom je viera. Všetko ostatné je buď finančne nedostupné, alebo to distribučné firmy nedodali.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Svetlá budúcnosť
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
(Myšlienky bez cla)