Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.

Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...

Napriek neodškriepiteľnému pokroku v emancipácii žien, vďaka ktorému už ženy vedia fajčiť ako muži, piť ako muži i nadávať ako muži, sa v jednom pokrok nepohol ani o krok dopredu: mladé dievča treba vydať, zatiaľ čo mladého muža vydávať netreba...

Manželstvo je omyl, ktorého by sa mal dopustiť každý muž. (Kessel)

Náboženstvo tvrdí, že dobré dievčatá sa dostanú do neba. Život ukazuje, že zlé dievčatá sa dostanú všade.

Žena bez mužov zvädne, muž bez žien zblbne.

Najlepšie, čo človek môže urobiť, je čakať, kým to zaňho neurobia iní.

Optimizmus a pesimizmus sa od seba líšia akurát stanovením dátumu konca sveta. (Lec)

Najmúdrejší ľudia sa riadia vlastnými príkazmi. (Euripides)

To, čo sa povedať, sa dá povedať jasne a o čom človek nevie hovoriť, o tom sa musí mlčať. (Ludwig Wittgenstein)