Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.

Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Platí aj pre podnikateľa: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“? Nie, tu platí: kto do teba kameňom, ty doňho nástražným systémom.

Čo je najčastejším dôvodom straty pamäti? Požičanie peňazí od priateľa.

Čo bolo zmyslom potopy sveta? Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.