Neprimerané podmienky v obchode s potravinami
8. 2. 2019
Detailné vymedzenie neprimeraných podmienok v novom zákone je potrebné z dôvodu ochrany tých účastníkov obchodných vzťahov, v neprospech ktorých sú neprimerané podmienky požadované, dohodnuté alebo uplatňované.
Neprimerané podmienky sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Prejavujú sa vyžadovaním, dohodnutím alebo uplatňovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok, a to najčastejšie formou rôznych peňažných plnení alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny alebo vo forme zliav z kúpnej ceny, ktoré jednoznačne zvýhodňujú odberateľa a naopak, výrazne oslabujú pozíciu dodávateľa. Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu a praktiky v podobe uplatňovania neprimeraných podmienok môžu vážne poškodiť potravinový dodávateľský reťazec ako taký, čo môže mať následný negatívny vplyv na celé hospodárstvo, ako aj konečných spotrebiteľov, a môže predstavovať vážne riziko z pohľadu potravinovej suverenity Slovenskej republiky. Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva a z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej pristúpi na často jednostranne výhodné podmienky protistrany s väčšou vyjednávacou silou.
V uplynulých rokoch sa problematike nekalých obchodných praktík začala venovať čoraz väčšia pozornosť. Z uskutočnených analýz a prieskumov vyplynulo, že nekalé obchodné praktiky sa v potravinovom dodávateľskom reťazci vyskytujú často. Väčšina členských štátov Európskej únie ich existenciu a uplatňovanie v obchodných vzťahoch vyhodnotila ako riziko pre riadne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a s cieľom ich eliminácie zaviedli alebo plánujú zaviesť legislatívnu reguláciu.
Ak živnostník zamestná čo i len jednu osobu, stáva sa zamestnávateľom
6. 2. 2019
Ak je živnostník zamestnávateľom, plynú mu nové povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sa stanú zamestnávateľmi, ak sa rozhodnú zamestnať čo i len jednu osobu. Z toho im vyplynú aj nové povinnosti voči Sociálnej poisťovni. "Ako zamestnávatelia sú povinní prihlásiť sa v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého pobytu, prípadne v mieste, kde vedú evidenciu miezd.
Zamestnávateľ sa prihlasuje najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca. Zamestnávateľ tiež prihlasuje zamestnanca do registra poistencov, a to ešte pred začiatkom výkonu jeho činnosti," upozorňuje hovorca poisťovne Peter Višváder. Povinnosti si zamestnávateľ musí splniť aj keď zamestnávať prestane. Zamestnanca odhlasuje zo sociálneho poistenia do ôsmich dní odo dňa zániku pracovného pomeru a ak už nebude zamestnávať ani jedného zamestnanca, je nevyhnutné, aby sa tiež odhlásil z registra zamestnávateľov, a to v osemdňovej lehote. Od momentu, keď živnostník začne zamestnávať, je povinný plniť si všetky povinnosti zamestnávateľa, povinnosti za zamestnanca a naďalej aj svoje povinnosti ako SZČO.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Neprimerané obchodné podmienky
4. 2. 2019
V obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny sa začali používať nové formy neprimeraných podmienok, resp. neprimerané podmienky sú obchádzané na základe odlišných právnych interpretácií ich znenia.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že doterajší výpočet neprimeraných podmienok je pre naplnenie účelu zákona nedostatočný. Novela zákona preto precizuje znenie doterajších neprimeraných podmienok, zavádza nové špecifické neprimerané podmienky a zároveň ustanovuje generálnu klauzulu neprimeranej podmienky, porušenie ktorej bude sankcionovateľné.
Z aplikačnej praxe taktiež vyplynula potreba úpravy kontrolného procesu, a to s poukazom na špecifickosť vzťahov, ktoré sú kontrolované. V rámci nového kontrolného procesu sa posilňuje postavenie kontrolórov ministerstva pôdohospodárstva, zjednodušuje sa postup kontroly a zavádzajú sa nové oprávnenia, ktoré prispejú k zefektívneniu kontrol, a tým k efektívnejšiemu odhaľovaniu neprimeraných podmienok.
Doterajšia právna úprava vyžadovala od predkladateľov podnetov uvádzať v rámci podnetov svoje identifikačné údaje, čo v praxi subjekty odrádzalo od ich predkladania. Novela zákona preto zavádza možnosť predkladať ministerstvu pôdohospodárstva aj anonymné podnety upozorňujúce na výskyt neprimeraných podmienok.
Povinnosti účastníkov obchodného vzťahu
4. 2. 2019
Z dôvodu jednoznačnosti novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami špecifikuje, že účastníci obchodného vzťahu sú povinní dodržiavať ustanovenia zákona aj v prípade, ak sa ich zmluvné vzťahy riadia iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj v prípade, ak konanie vyúsťujúce do neprimeranej podmienky bolo uskutočnené v cudzine.
Podmienkou uplatnenia zákona v citovaných prípadoch je účinok takéhoto konania na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že cieľom nového zákona je precizovanie aktuálnych ustanovení upravujúcich neprimerané podmienky, zapracovanie nových ustanovení upravujúcich neprimerané podmienky na základe poznatkov z vývoja obchodných vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín a na základe skúseností z aplikačnej praxe, zavedenie generálnej klauzuly neprimeranej podmienky, ktorej porušenie bude sankcionovateľné, posilnenie postavenia kontrolórov a zefektívnenie kontroly zavedením samostatného kontrolného procesu, umožnenie predkladať anonymné podnety upozorňujúce na možné porušenie zákona, aplikácia ustanovení zákona aj v prípade, ak sa zmluvné vzťahy účastníkov obchodného vzťahu spravujú iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Ochrana oznamovateľom protispoločenskej činnosti
1. 2. 2019
Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti nadobudol účinnosť 1. júla 2014 a predstavoval v čase jeho prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti tzv. whistleblowerov.
Išlo o ochranu pred takým konaním, zo strany zamestnávateľa, resp. jeho riadiacich zamestnancov, smerujúcim k „potrestaniu“ whistleblowera, ktoré nedosahovalo intenzitu trestného činu alebo správneho deliktu, ale bolo spôsobilé privodiť výrazný negatívny zásah do pracovného, prípadne aj rodinného a osobného života whistleblowera.
Uvedeným zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedlo viacero inštitútov, ako ochrana whistleblowera v rámci trestného konania, a v rámci konania o správnom delikte, vnútorný systém vybavovania podnetov whistleblowerov, odmena whistleblowerovi, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu smerujúceho voči whistleblowerovi inšpektorátom práce.
Aplikačná prax uplynulých štyroch rokov poukázala aj na slabé miesta súčasnej právnej úpravy, ktoré nemohli byť v čase tvorby terajšieho zákona známe ani predvídané.
Ukázalo sa, že terajší zákon sa nedostal do širšieho spoločenského povedomia, čo je jedna z príčin jeho nedostatočného využívania zo strany whistleblowerov, ako aj to, že je vhodnejšie uprednostniť zverenie poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace činnosti, samostatnému a na tento účel špecializovanému štátnemu orgánu, pred vykonávaním tejto činnosti inšpekciou práce, ktorá plní síce príbuzné úlohy, ale sleduje primárne iný cieľ. Taktiež sa ukázalo, že je potrebné zvážiť možnosť poskytnúť whistleblowerovi postavenie oznamovateľa s právom robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a predkladať dôkazy, a obdobne aj úradu ak poskytuje whistleblowerovi ochranu, v trestnom konaní, čo súčasná právna úprava neumožňuje.
Nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý je momentálne na rokovaní v NRSR, predstavuje kontinuitu so súčasnou právnou úpravou z ktorej vychádza a na ktorú nadväzuje, zároveň využíva poznatky získané z aplikačnej praxe, s cieľom prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti.