Nenaleťte na „greenwashing“ firiem. Chcú od vás len vymámiť viac peňazí
22. 6. 2023
Čoraz viac firiem sa začína orientovať na ekologické produkty. Často je to len manipulatívny marketing, ako umelo zvýšiť ceny.
Viacerých Slovákov v priebehu posledného roka oslovil ich dodávateľ energií s tým, či by si nechceli priplatiť za plyn alebo elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Za príplatok zopár eur k ich mesačnej faktúre by tak mohli získať energiu, ktorá by mala byť oveľa zelenšia, čím by pozitívne prispeli k ochrane životného prostredia.
Realita je však celkom iná a rozhodne za niekoľko eur navyše nebudete spotrebovávať oveľa ekologickejšiu elektrinu či plyn. V skutočnosti ide len o marketingový trik, ktorým sa dodávatelia snažia získať dodatočné tržby za doplnkové služby. Takýmto praktikám, keď spoločnosti uvádzajú nepravdivé či tendenčné informácie o svojich výrobkoch alebo službách, aby vyzerali ekologicky, sa hovorí greenwashing. A tento manipulatívny marketingový prístup si osvojujú firmy čoraz častejšie.
Na postup energetických dodávateľov pred časom upozornil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Regulátor vystríhal spotrebiteľov, aby si poriadne rozmysleli, či uzatvoria dodatky k svojim štandardným zmluvám o dodávkach elektriny či plynu, pretože sa často zaviažu k vyšším platbám na dlhšie obdobie.
Greenwashing na vzostupe. Nielen energetické firmy zneužívajú naivitu a slabú informovanosť spotrebiteľov. Greenwashing je v poslednej dobe na vzostupe.
Firmy vždy nasledujú trendy a aktuálne je trend ‚byť zelený‘. Značky tak siahajú po týchto motívoch a posolstvách. Cieľom je vytvoriť v mysliach zákazníkov asociáciu, že značka XY je uvedomelá, a preto ju v procese rozhodovania uprednostním pred tou ‚nezelenou‘. Alebo môžeme spomenúť aj skratkové asociácie priamo v mieste predaja, keď napríklad značka šampónov na vlasy použije zelenú farbu na obale, čo evokuje eko/bio,“ hovorí marketingová konzultantka Veronika Szabóová z Katedry masmediálnej komunikácie a reklamy Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Najčastejšie sa môžeme stretnúť s greenwashingom pri produktoch bežnej dennej spotreby. Tie nie sú finančne až také náročné a zákazníci ich často nakupujú impulzívne alebo bez zohľadnenia racionálnych apelov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Zmeny pre skládky po novele zákona o odpadoch
21. 11. 2018
Novelou zákona o odpadoch od 1. 1. 2019 sa v spojení s úpravou v stavebnom zákone umožní uzavretie tých skládok odpadov alebo ich častí, kde prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím na uskutočnenie stavby uzavretia skládky odpadov bolo preukazovanie práva k pozemku.
Pre skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania, bola prijatá rovnaká úprava zákonom č. 193/2018 Z. z. Ďalším mechanizmom na zabezpečenie uzavretia skládky odpadov je možnosť nariadiť prevádzkovateľovi skládky odpadov vykonanie potrebných úkonov a prác za účelom uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo ich zabezpečiť na náklady prevádzkovateľa. Novelou zákona sa tiež rieši výhrada Európskej komisie ohľadne nesplnenia povinností podľa smernice o skládkach vo vzťahu k prevádzkovaným skládkam odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov. Dotknuté skládky odpadov budú predmetom posúdenia ohľadne možnosti pokračovania ich činnosti z hľadiska splnenia povinností podľa smernice o skládkach, ktorá sa vzťahuje aj na skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania. Právna úprava vychádza aj z posúdenia skládky odpadu Považský Chlmec Súdnym dvorom v prehratom súdnom spore (rozsudky C - 331/11 z 25. apríla 2013 a C - 626/16 z 4. júla 2018), keďže tieto skládky odpadov sú v rovnakom postavení ako skládka Považský Chlmec. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné v prechodných ustanoveniach zabezpečiť, aby sa skládky odpadov nerozširovali o nové časti a ani sa nenavyšovala ich kapacita, teda, aby nedochádzalo k zmenám spočívajúcim v ich rozširovaní o nové časti (kazety) alebo v rozširovaní existujúcich častí alebo navyšovaní ich kapacity.
Odpady po novom
20. 11. 2018
Novelou zákona sa riešia aktuálne problémy na trhu a problémy z praxe nielen zo strany ministerstva a štátnej správy, ale aj zo strany podnikateľských subjektov.
https://www.poradca.sk/admin_redakcia/SubPages/enovinky/PriraditObrazok.aspx?id=4738&idtyp=22&str=20Novela zákona zabezpečuje implementáciu relevantných ustanovení nariadenia o recyklácii lodí. Zákonom sa ďalej zjednocuje postup orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci riešenia zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu, upravuje sa povinnosť viazania finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy a zavádzajú sa ciele zberu pre triedený zber zložiek komunálnych odpadov - odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach a mestách Slovenskej republiky. Zavedením cieľov zberu sa má dosiahnuť zlepšenie triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov a zníženie množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov. Zavedením cieľov zberu sa vyhovuje požiadavke Združenia miest a obcí Slovenska vo väzbe na zákon o poplatkoch za uloženie odpadu na skládky odpadov. Zavádza sa zrušenie povinnosti mať schválený prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton. V zákone sa zavádza zrušenie zmluvnej povinnosti medzi výrobcom obalov, ktorý si plní povinnosti individuálne a príslušným koordinačným centrom ako aj zrušenie povinnosti vyžiadať si od orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vyjadrenie k dokumentácii v kolaudačnom konaní v prípade jednoduchých a drobných stavieb.
Atómový zákon
19. 11. 2018
Po novele atómového zákona došlo k zavedeniu nových pravidiel pri stanovovaní výšky zdrojov, ktoré je potrebné zhromažďovať na činnosti v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, zvýšenie transparentnosti pri spravovaní prostriedkov pre záverečnú časť a transponovanie súvisiacich odporúčaní Európskej komisie do zákona.
Ostatnou novelou zákona došlo okrem iného k zavedeniu nových povinností pre držiteľov povolení na prevádzku jadrových zariadení vo vzťahu k činnostiam súvisiacim so záverečnou časťou. Hlavnou zmenou vo vzťahu k týmto činnostiam bolo zavedenie novej povinnosti prevádzkovateľov jadrových elektrární odovzdávať všetky rádioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo v určených lehotách právnickej osobe poverenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Táto zmena však nebola úplne reflektovaná aj v súvisiacom rozdelení zodpovedností za jednotlivé činnosti a vyžadovala si dodatočnú úpravu viacerých ustanovení zákona o Národnom jadrovom fonde ako i atómového zákona.
Novelou zákona účinnou od 1. 1. 2019 sa mení súčasný režim prerozdelenia zodpovedností v oblasti jadrovej energetiky takým spôsobom, že do zoznamu činností, za ktoré v súčasnej právnej úprave nesie zodpovednosť štát, pribudnú aj ostatné činnosti, súvisiace so záverečnou časťou, konkrétne vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva (VJP). Touto zmenou dôjde k vytýčeniu jasnej hranice zodpovednosti medzi prevádzkovateľmi jadrových elektrární ako pôvodcami rádioaktívnych odpadov (RAO) a vyhoretého jadrového paliva a štátom, ktorý bude vecne zodpovedný za bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi až do ich finálneho uloženia na úložisku. Finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostáva na pôvodcoch odpadov.
Vrátenie zábezpeky vo verejnom obstarávaní
19. 11. 2018
Novelou zákona o verejnom obstarávaní dochádza od 1. 1. 2019 k zníženiu náročnosti jednotlivých inštitútov, prípadne k ich vypusteniu.
Za týmto účelom dochádza k úprave dôvodov na vrátenie zábezpeky, k vypusteniu percentuálnej kvantifikácie mimoriadne nízkej ponuky, či k návrhu na obmedzenie lehoty viazanosti ponúk. Zároveň sa úplne vypúšťa koncept dvojobálkového predkladania ponúk, ktorý sa v praxi verejného obstarávania neosvedčil a ktorý spôsoboval predovšetkým zvýšenú administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov a zbytočné predlžovanie procesu verejného obstarávania. V súvislosti s vypustením dvojobálkového konceptu predkladania ponúk sa v novele zákona taktiež reviduje procesná úprava revíznych postupov, ktorá bola previazaná s dvojobálkovým predkladaním ponúk.
V rámci koncepčných zmien novela upravuje podmienky používania elektronického trhoviska, a síce vypúšťa z elektronického trhoviska stavebné práce, resp. znemožňuje zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska.
V neposlednom rad kladie novela zákona za cieľ zefektívniť a zjednodušiť revízne postupy. Za týmto účelom došlo k zredukovaniu obsahových náležitosti žiadosti o nápravu, ako aj k úprave lehoty na podanie žiadosti o nápravu. Ďalej dochádza k úprave výšky a výpočtu kaucie a zavedeniu koncentračnej zásady v konaní o námietkach.