Nenaleťte na „greenwashing“ firiem. Chcú od vás len vymámiť viac peňazí
22. 6. 2023
Čoraz viac firiem sa začína orientovať na ekologické produkty. Často je to len manipulatívny marketing, ako umelo zvýšiť ceny.
Viacerých Slovákov v priebehu posledného roka oslovil ich dodávateľ energií s tým, či by si nechceli priplatiť za plyn alebo elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Za príplatok zopár eur k ich mesačnej faktúre by tak mohli získať energiu, ktorá by mala byť oveľa zelenšia, čím by pozitívne prispeli k ochrane životného prostredia.
Realita je však celkom iná a rozhodne za niekoľko eur navyše nebudete spotrebovávať oveľa ekologickejšiu elektrinu či plyn. V skutočnosti ide len o marketingový trik, ktorým sa dodávatelia snažia získať dodatočné tržby za doplnkové služby. Takýmto praktikám, keď spoločnosti uvádzajú nepravdivé či tendenčné informácie o svojich výrobkoch alebo službách, aby vyzerali ekologicky, sa hovorí greenwashing. A tento manipulatívny marketingový prístup si osvojujú firmy čoraz častejšie.
Na postup energetických dodávateľov pred časom upozornil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Regulátor vystríhal spotrebiteľov, aby si poriadne rozmysleli, či uzatvoria dodatky k svojim štandardným zmluvám o dodávkach elektriny či plynu, pretože sa často zaviažu k vyšším platbám na dlhšie obdobie.
Greenwashing na vzostupe. Nielen energetické firmy zneužívajú naivitu a slabú informovanosť spotrebiteľov. Greenwashing je v poslednej dobe na vzostupe.
Firmy vždy nasledujú trendy a aktuálne je trend ‚byť zelený‘. Značky tak siahajú po týchto motívoch a posolstvách. Cieľom je vytvoriť v mysliach zákazníkov asociáciu, že značka XY je uvedomelá, a preto ju v procese rozhodovania uprednostním pred tou ‚nezelenou‘. Alebo môžeme spomenúť aj skratkové asociácie priamo v mieste predaja, keď napríklad značka šampónov na vlasy použije zelenú farbu na obale, čo evokuje eko/bio,“ hovorí marketingová konzultantka Veronika Szabóová z Katedry masmediálnej komunikácie a reklamy Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Najčastejšie sa môžeme stretnúť s greenwashingom pri produktoch bežnej dennej spotreby. Tie nie sú finančne až také náročné a zákazníci ich často nakupujú impulzívne alebo bez zohľadnenia racionálnych apelov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Záujem o úvery medziročne klesol
2. 9. 2010
Aj keď záujem podnikového sektora o nové úvery v júli 2010 rástol, celkove ich stavy medziročne klesali.
Uviedla to vo svojom materiáli určenom členom vlády Národná banka Slovenska. Objem nových úverov podnikom rástol v júli už druhý mesiac po sebe, medziročne o 16,9 %. Na náraste sa prejavil najmä vyšší záujem o úvery na nehnuteľnosti (o 148,9 %) v dôsledku sezónnosti.
Deficit bude vyšší, ako sa predpokladalo
2. 9. 2010
Verejné financie Slovenska v tomto roku skončia pravdepodobne s vyšším deficitom, ktorý by mal dosiahnuť 7,8 % výkonu ekonomiky, než predpokladala bývala vláda.
Ešte v šiestom mesiaci úrad očakával, že schodok dosiahne 6,98 % HDP; pričom predchádzajúca vláda na tento rok naplánovala deficit vo výške 5,5 % HDP. Podľa ministerstva je časť prekročenia deficitu spôsobená objektívne. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Predchádzajúca vláda očakávala vyrovnané hospodárenie samospráv, tým však tento rok výrazne klesli príjmy. Ďalšou príčinou zhoršenia bilancie je odstraňovanie dôsledkov záplav, ktoré tento rok postihli viaceré regióny Slovenska.
Ťažiari budú musieť vo 4Q znížiť ceny hutníckych komodít
31. 8. 2010
Svetové ceny kľúčových surovín na výrobu ocele v budúcom roku prvýkrát po roku prudkého rastu klesnú.
Spomalenie oceliarskej produkcie donúti ťažobné koncerny ponúknuť v nových štvrťročných kontraktoch výrazné zľavy. Analytici a zástupcovia ťažiari očakávajú, že železná ruda zlacnie v štvrtom štvrťroku o 10-15 % a ceny koksu sa znížia o 5-10 %.
Ekonomiky Číny a Japonska sa navzájom dopĺňajú
30. 8. 2010
Ekonomiky Číny a Japonska sa stali navzájom závislými. Uviedol to čínsky podpredseda vlády Wang Čchi-šan.
Obe krajiny navzájom spolupracujú v oblasti znižovanie energetickej náročnosti, ochrany životného prostredia, bezpečnosti potravín, kvality výrobkov a v budovaní zóny voľného obchodu medzi Čínou, Japonskom a Kórejskou republikou. V súčasnej dobe je ich vzájomná obchodná výmena väčšia, než bola pred vypuknutím svetovej finančnej a hospodárskej krízy.