Murphy radí
Otázky na rádio Jerevan
Ktorý je prvý známy boj o trh? Boj medzi Kainom a Ábelom o priazeň Hospodina.
Čo bolo zmyslom potopy sveta? Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.
Milé slovo otvára dvere chatrčí dokorán. Čo otvára brány palácov? Klopanie plnou dlaňou.
(Myšlienky bez cla)
Čas a história
Môžete niekomu sľúbiť zajtrajšok, ale nemôžete mu kúpiť včerajšok.
Všetci ideme po tej istej ceste, ibaže rôznymi smermi...
Okamih je jediné, čo sa dá uchopiť z večnosti, a aj ten sa ihneď rozplynie.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
O podnikaní a vede - VII. večer
Stavbári svojim zákazníkom môžu odporučiť, aby si pod krivé múry domov vysadili popínavé rastliny, chyby lekárov však končia v hrobe.
Ťažko je vznášať sa s orlami, ak si obklopený sliepkami.
Ak veľa administruje konkurent, znamená to zisk, ak veľa administrujeme my, znamená to stratu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy v parlamente
Akustický zákon: Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.
Zákon exhibicionistu: Proti prijatiu zlého zákona je vždy len jeden hlas – poslanca, ktorý si pomýlil tlačidlá.
Zákon ľudovej školy: Aj politik, ktorý stále niečo ráta, sa raz preráta.
(Murphyho zákonník)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)